Potešenia sama seba si

Mám zvyk si nechávať v kabelke nejaké malé cukríky (naschvál ich nevložím pri pokladni do nákupnej tašky), aby som na nich zabudla.

Tá radosť, keď ich tam objavím na druhý deň, alebo niekedy aj neskôr, hovorí ...
"Janka, si najlepšia!"

Rose

Cítim sa ako Rose z Dva a pol chlapa.

Rap

Mám ho veľmi rada. Taký ten, čo sa cítim ako gansgter pri ňom. Ešte viac ten, čo má zhnusený ksicht zo všetkého. Chcem sa kývať v tme na koncerte WWW. 

Ó a ešte mám chuť mať ružové vlasy a krúžok v nose. Neviem, čo to mám za rebelské obdobie. Asi by som si mala len zakričať radšej, nech ma tie pubertálne nadšenia nedovedú k vyholenej hlave. To by som bola naozaj, ale naozaj veľmi škaredá. 

https://www.youtube.com/watch?v=FhF1dOCtm60

23

Vôbec sa mi nechce sem prispieť, len si zaznačím, že som už staršia.
Odbilo osemnásteho na dvadsať tri.

555 eur na ďalší semester ušetrených. Keby som informatička, pokračovala by som od dnes vo firme, v ktorej som dnes po pol roku skončila anotácie nahrávok. Ale nie som. Ale hrial ma dobrý pocit, že som sa šéfovi asi zdala šikovná, keď sa nádejal, že by bol môj študijný odbor vhodný pre ďalšiu spoluprácu s nimi. Opäť - nebol. Ničto.

Popravde ma to serie, že som nebola milovníčkou matematiky a teraz by som mala vystarané. Nedokázala som nikdy prijať to,  že mi vyučujúca neposkytla čas na to, aby som príklad vyriešila po svojom. Áno, bolo to zdĺhavejšie, inakšie, než nám ona ukázala, ale k výsledku som sa vedela dopracovať. Vždy doplatím na škrabkanie si ľavého ucha pravou rukou :)) Nielen v matematike.

No aha, nechcelo sa mi písať...

...?

Padám. Povrch dopadu príliš príjemný, neublíži. Telo je schopné ďalšieho pádu. Len či aj duch?

** ****

Neviem, čo tie matky naučili dievčatá v mojom veku, ale mať takto v hlave nasraté a nebyť schopné základnej hygieny... Hlavne, že na poličke 50 tisíc kozmetiky od výmyslu sveta a v kuchyni a kúpelni by im nevadilo ani hovno na podlahe. Šak čo? :)

POTREBUJEM BOXOVACÍ VAK!!!!

Hrebeň, purpur, str. 11

Našla som v kozmetickej taške hrebeň s obrovskými Zúbmi. Tak som si povedala, že sa skúsim česať aspoň pred spaním.

Môj pred pol rokom rezaný palec ešte nie je zahojený. Prezradila mi to hrana sprchového kútu, keď sa pri strete s ňou sfarbil do purpurova. (Nie od hanby)

Vec čo sa mi páčila z knižky (človek so znetvorenou tvárou uvažujúci o tme, v ktorej by sa s ním dievčatko mohlo kamarátiť, pretože za svetla sa ho bojí):

"To zpropadené světlo je sice samo o sobě průhledné, ale všechny předměty, na které dopadne, činí zřejmě neprůhlednými. Světlo však existuje a tma není ničím jiným než dočasným odkladem rozsudku."
( Abe Kóbó, Tvář toho druhého)

.

Dni bez neho idú dolu vodou. Mám pocit, že priberám, hlúpnem, škarediem, strácam záujem o všetko.

Dofrasa.

Kecy a žiadostivosť

Ešte som si pri umývaní zubov (mimochodom moja najplodnejšia časť dňa, čo sa týka výmyslov a objavov) spomenula na:

Nemám obľúbené výroky, no zato mám dva, ktoré sa mi zdajú úplne idiotské.

V jednoduchosti je krása. + Protiklady sa priťahujú.

Chuť pasty Parodontax ako aj vône niektorých drogérií vo mne vzbudzujú šialenú žiadostivosť. Neviem, či nie až nejakú zvieraciu.

 

Kuchynka na východ

Túžim po kuchyni s veľkými oknami orientovanými na východ. Nie je nič krajšie (ale je, ale..) ako cítiť ranné slnko na tvári. 

Meryl Streep je výborná herečka, krásna žena. Pozrela som si dnes August: Osage county a dostal ma. Iste si raz zájdem na divadelnú verziu.  Mám rada vyburcované emócie. Silné, šialené. Krutý humor, absurdný.

Nezúčastním sa referenda. Dobrú  noc. 

Japonskí dedkovia

Keď si čítam nejakú knihu, v ktorej vystupujú japonskí dedkovia, v mojej hlave vyzerajú vždy ako súčasný cisár Japonska, Akihito. Samozrejme, s jemnými obmenami, ak sa autor povenuje podrobnejšiemu opisu tváre. Vždy však merajú 2 centimetre a majú trošku menšiu hlávku ako on.

(Nezosmiešňujem ho nijako, práveže vo mne vzbudzuje rešpekt a silné sympatie. A nie kvôli tomu, že mám tiež veľkú hlavu.)

Fotky: 1. Cisár Akihito s manželkou Mičiko
           2. Joooj.
           3. 2 cm.

Sviečka pod nosom

Konečne mi dnes bolo dopriaté zažiť čaro Vianoc. 

To, že by to mali byť sviatky rodiny - to si ja odžiť bohužiaľ nemôžem. Odžité v tichosti, urazenosti (nie mojej), nervozite...následne obrovské prázdno v mojom vnútri. (Už nikdy si v takejto nálade nepozriem otrasnú drámu :D rozkrájala ma na márne kúsky - We need to talk about Kevin.)

No nič, k dnešku.  Neviem ako to je možné, ale dnes na večernej omši som po prvý krát cez tieto sviatky v kostole počula mne známe koledy. (Na konci 3 slohy Tichej noci!!!) Nikto okolo mňa nespieval, asi sa hanbili alebo čo. Popravde sa mi zdali trápni. Plný kostol a nezaspievať si krásne nahlas také radostné pesničky?

Jooj ale ja som si teda zaspievala! :) S úsmevom, radosťou, že konečne cítim to, čo so sebou nesú Vianoce. 

(Nie uvrešťaného Bratislavčana, ktorý sa pokúšal znepríjemniť mi deň pri nákupe vianočných darčekov. Aj traja dôchodcovia v 67mičke sa ma v ten deň snažili surovo prevalcovať, až som ostala v údive, odkiaľ nabrali toľko síl. Pokusy boli našťastie neúspešné. :))

Cestou z kostola sa strhla besná chumelica a ja som si so sviečkou pod nosom a so zdravím na líčkach povedala, že ak raz budem matkou, tak sa pokúsim o to, aby moje deti mohli chodiť na nejaké bojové umenie.

Prvý deň

Tak som sa dnes po mnohonásobnom odkladaní myšlienky založenia si vlastného blogu rozhodla. Je tu, je môj, možno ho uzrú aj nejaké ďalšie oči. Môžem si tu písať najčudnejším slovosledom, akým sa mi zachce!

Dokopalo ma k tomu zvláštne dievča/žena, ktoré má trochu viacej odvahy ako ja, robiť veci, ktoré má rada a túži po nich. (Ahoj O. :) )

Cieľom tohto blogu je skúsiť byť aspoň raz naplno prirodzená. To mi zatiaľ v bežnom živote vôbec nejde.

Ešte netuším, o čom budú moje príspevky. Mávam však neraz počas dňa nutkanie zaznamenať si myšlienky a zážitky. Vytváram si tu teda na to priestor.

Rozčítala som si dnes knihu "Tvář toho druhého" od Abe Kóbó. Snažím sa udržiavať kontakt s krajinou, ktorá ma tak šialene priťahuje.
Inak som si dala prázdninový deň, zavretá na izbe v "mojom" meste, osamote. Prala, umyla riad. Na posteli mám rozhodené veci, usmievam sa na ne, musia počkať, prázdninujem. Zajtra však už nebudem.