Odkiaľ ten môj nerv?

Akurát som si znovu pozrela film Hours. Stále som si neprečítala nič od Virginie Woolf.
Momentálne čítam Jeden z nás - Príbeh o Nórsku (o Andersovi Breivikovi)

Obe veci trochu súvisia.

A aj tretia, ktorej som porozumela len nedávno. Poburuje ma veľmi veľa častí Biblie, vyhlásení cirkvi a kadečo z tejto oblasti.

Jedna z nich bola, neviem v ktorej časti presne, ale je to Starý zákon zrejme. Ten čo je veľmi hriešny, je prekliaty a spolu s ním 10 ďalších jeho pokolení.
No čo do pekla oni za to môžu? Totálna idiotina.

Môj dedo je človek, ktorý prekročil za svoj život minimálne x ľudsky slušných medzí. Píšem to čo najjemnejšie, skutočnosť je trochu menej pekná.

Vypočula som si viacero príhod, ako týral či už moju matku, alebo jej súrodencov. Hovorili my ich moja babka - manželka, moja matka...
Babke som mala chuť vylepiť facku, s akou nostalgiou mi príbehy hovorí na dvore domu, v ktorom naďalej obskakuje páchateľa.
Pri matke som ako dospelejšia dokázala po týchto príbehoch konečne pochopiť, prečo je taká, aká je.

Je jedným z pokolení po dedovi. Utýraná navždy. Má na sebe toľko rán, že nedokáže byť vyrovnanou plne láskavou osobou, preto pár rán pozanechávala aj ona. Napriek tomu som vďačná za to, aké úsilie vložila do toho, aby zo seba dala to najlepšie pre mňa.

Ďalším pokolením som ja. S jemnejšími ranami, ako má ona. Stále ich však bohužiaľ viem tiež rozdávať, dúfam len, že omnoho jemnejšie.

Od svojich cca 15stich sa veľmi snažím odvrátiť od tohto prúdu. V čistom rybníku však stále neplávem.

Doraz som tam.

Kde? Čo je doraz - na doraz tam budem? Alebo doraz tam budem? Doraz tam budem, na doraz...

Východniarsky intelektuálny výplach.

Dlhšie som si chcela niečo napísať. Tak si píšem konečne, počúvam veľmi zaujímavú novú hudbu - Nadine Shah.

Počúvam veľmi málo hudby, či už starej alebo akej. Novej tak raz za rok.

Čítam málo, teraz som si ale dala na rok 2018 cieľ 30 kníh! (Už mám za sebou 1 a 4/5 kníh, fíha)

Všetkého voľnočasového, takého pre mňa, robím málo. Stačilo!

Mám chuť si vyraziť na dvojdňovú dovolenku, sama, niekam s peknou izbou, pekným prostredím,

Chcem mať pocit, že som si sama zarobila na ten výlet, že som dospelá a že viem byť aj sama.

Veľmi po tom túžim, čoskoro to vykonám. Črtá sa mi to na nejaký apríl alebo tak.

Nechcem ani volať a písať si s nikým, dohodnem si nejaké znamenie, že keby sa niečo vážne deje, tak prezvoniť tri krát po sebe. Inak nič!

Mám toho teraz nad hlavu. Miestami mám chuť sa rozviesť, niekedy nemať nikdy deti, niekedy odísť od každého a poslať všetkých do riti, nechce sa mi už riešiť nič.

Pojebte sa všetci a robte si čo chcete, nebaví ma už riešiť vaše veci. Ja sama sa snažím byť voči ostatným nezaťažovačná a vy všetci ma len serete. Čo keby ste neboli? Čo keby som sa už zobudila z tohto zla?

Také jednoduché to drahá neni. Keď chceš mať veľa pekného v živote, čakaj kúsok väčší balík zlého k tomu.  Nedá sa inak, všade kam sa pozriem, to tak je. Nikto na svete sa ešte netešil naplno z dobra, aby predtým neokúsil naplno to zlé. Prípadne na striedačku. 
A teraz mi povedz, drahá J., nemáš chuť na dobro? No vidíš, máš. Tak čuš, choď si na ten výlet vytúžený, ten Ti pomôže a vyzbroj sa proti zlu a vyzleč pre dobro - nezabudni si ho poriadne vychutnať. 

Môj manžel je druhý krát chorý.