utorok 14. júla 2015

Burg Hochosterwitz

Len by som Ťa stískala. 
Nie si mi cudzí, ničím. 
Som pokojná, a to nie som pokojná ani vtedy, keď sa mám sretnúť s človekom, ktorého poznám 10 rokov. 
Môj znak zaľúbenosti je neprítomnosť motýľov v bruchu. Tie tam mávam skoro vždy, vždy, keď mi je nepríjemne. 
Pokojné bruško a kútiky pier samovoľne sa krútia do úsmevu. 

Sedíš mi naproti a ja Ťa ľúbim.


pondelok 6. júla 2015

Niekedy by som bola radšej hlupšia.

Mať ľavičiarov rodičov, ktorí sa politike "rozumejú" na základe občasného sledovania TA3 nie je potešujúce.

Mať otca, ktorý vás na základe neviem čoho (asi na základe mojich hundraní proti politike Ruska, proti politike SMERu atď) obviní, že sa mu zdá, že by ste najradšej šli so samopaľom bojovať za Ukrajinu a vstúpiť do sekty - zamrzí.

A keď sa potom vykričíte, čo všetko vás na tom sere, s pocitom, že po takých faktoch a argumentoch by sa volič Fica zahanbil na zvyšok svojho života dostanete odpoveď - "nechápem načo sa ozývaš, keď sa tomu absolútne nerozumieš" - sa hodíte o posteľ a nariekate zo zúfalstva. Zabolí to viac, ako od neznámych mudrcov v diskusiách.

A pritom sú to rodičia, čo chcú pre svoje deti a vnúčatá to najlepšie. Chcú, ale robia presný opak.