HPP

Od včera som pracujúca. Zatiaľ je to tam fajn, lebo si len čítam manuály. Mám už 40 minút nadčasu.

Ale zajtra už asi budem robiť niečo praktické. Práca s drahými produktmi. Začínam mať nepríjemný pocit, že tam nechcem ísť a nezvládnem tam nič.
Tentokrát to nevzdám a nezutekám.

Vyďaržaj J! (či jako to je... )

Underground undergroundov

Prvý rok na výške som mala naozaj študentský.

Kamarátila som sa chvíľu s chlapcom, ktorý bol ten typ umelca, že mu takmer nie je rozumieť, ale aj tak je tak príťažlivo zaujímavý. Púšťali sme si koncert Led Zeppelin na 11. poschodí intráku v učebni.
Jeden večer sme pozerali neviem čo u neho v izbe, kedy som sa dozvedela, že nemá internet, lebo sa mu zaň nechcelo platiť. Tak sme si smskovali.

Zobral ma raz na koncert na Cejl. Skoro som sa zosrala od strachu v tej oblasti.

Koncert bol v práčovni pod zemou, prešuchli sme sa cez rad práčok a dostali sa do veľkej "pivnice". Bolo tam asi 30 ľudí.

Interpréti boli väčšinou bosí a prednášali dramaticky poéziu(ktorá mala trochu jemný tón, nedalo sa to ale nazvať spevom) do super živej hudby. Občas až kričali a ja som mala zimomriavky a išla som vybuchnúť, aké super sa okolo mňa deje. Bolo tam modré svetlo a o tej miestnosti nevedel podľa mňa nikto na svete okrem tých, čo tam akurát boli. A tak to malo byť.

Boli tam aj drogy. Ale mimo mňa a kamoša. On len fajčil a na nohách mal super hnedé kožené topánky na šnúrky, za 60 korún zo sekáču. Na sebe červenooranžový rozťahaný sveter.
Ja som mala v ušiach náušnice od K., v tvare červených úst so zubmi. Veľmi sa mu páčili, tuším aj tej fejk barmanke (hygiena ani nechýrovala o tom, že sa tam predávajú nejaké nápoje). Stratila som tam jednu, snáď spravila niekomu radosť.

(Raz som mu povedala, že smrdieva potom. Na pozeraní koncertu Led Zeppelin mi dal ovoňať potom predlaktie, či je to už lepšie. Mal na sebe napleskanú nejakú vôňu... hahaha. Bol to len kamoš s peknými očami, takže mi na tom až tak nezáležalo :) )

Rozchod 2014

Po 10 mesiacoch chodenia s J. sme sa rozišli. Behala mu po hlave M. a ja som to už nedokázala zniesť, tak som to ukončila. 

2 týždne rozchodu. Postupne mi odumieralo vnútro, chcelo sa mi zvracať, nežiť, vyškrabať si zo seba všetko, zabudnúť. Strašne veľa som spávala, aby som nemusela myslieť. 

A keď som nespala, tak som plakala. Nevedela som prestať, nechápem odkiaľ toľko sĺz dokázalo ...

Cítila som naničhodnosť, smútok. Ten postupne prechádzal do totálnej prázdnoty. V nej sa začala tvoriť chuť, aby to cítil aj on. Táto chuť si nezaslúži pochvalu, viem. 

Nebol to smútok pubertiačky, ktorá zažije ešte 10 lások podobnej tej, ktorá ju práve sklamala.

(aj taký som zažila)

Mňa bolelo reálne srdce. Možno by sa mi kdekto vysmial...

Ja už lepšiu lásku nezažijem. Som rada, že som mu vtedy po 2 týždňoch večer spravila odporný výstup plný pohŕdania a nenávisti, za ktorý by som si v kľudnom stave vylepila facku. Ráno sme si spomenuli, že sa máme radi.