Krv

Keď som ťa videla prvý krát krvácať z nosa,
skoro som umrela.
Lebo si mi pripadal,
že umieraš tiež.

Neumrel si.
Aj keď celá kúpelňa vyzerala,
že sa tam porozrezávalo minimálne 5 ľudí.
Aj to hemofilikov.

Dnes sa toho už až tak nebojím,
krvky z nosíku. (Mojej stále, dúfam, že mi nikdy nepôjde!)
Bojím sa iného.
Preto prúď, nezastav, nezamrzni.

Áno, ty krv, myšlienka, túžba...

A ja v kabáte, trasúc sa.

Nachytanie čerstvého vzduchu na balkóne. Iné sa nestíha - skúškové.

Mrzne, preto sa pozriem, či na konároch veľkého stromu sú jeho tradiční obyvatelia. 

Dnes je tam len jeden. Malý, čierny, učupený drozd. V podrepe. Nehybne. 

Jaj či si len odolný, ty vtáčik jeden!

Peknosť hudby

Dávnejšie som si uvedomila, že keď niekomu pustím hudbu, ktorá sa mi strašne páči, počas toho, ako mu ju púšťam, sa mi zdá nezaujímavá, oničom. Neviem prečo to tak je. Vždy sa zľaknem, že sa mi už navždy prestala páčiť.

Mamka mi dokonca dokázala znechutiť hudbu Jara Filipa. !!! To sa ani nedá veď. Šak on má super.
Predchvíľou sa mi PJ Harvey zdala byť málo zaujímavá už, lebo som ju poslala kamarátovi. No ešte ona nezaujímavá ...

Ale potom si ju (hudbu, ale aj PJ) pustím sama pre seba a znova ju ľúbim. Divný jav. Asi sa cítím nepríjemne, keď tuším, že ju ten druhý neocení tak ako ja a nasmerujem svoje znechutenie voči skladbe.

NIKDY VÁM UŽ NIČ NEPUSTÍM! Hahahhahahaaa. Iba ak by mal niekto taký super hudobný vkus ako ja. To by som zvážila.