Pamätáme si len dve, ostatné sa Zuzke zmazali, lebo sa jej pokazil počítač, kam si ich ukladala.
"Dziga ma do rici cigan."
"Angličan sere po latrinoch lajna."
(Autorkou som ja a sama som zo seba prekvapená.)
štvrtok 10. novembra 2016
streda 9. novembra 2016
Deviateho jedenásty
Je pre mňa zaujímavé, ako počuť v ženskom smiechu to, že daná žena nie je príliš bystrá. U chlapov som to zatiaľ nespozorovala, len ženy sa hneď prejavili. (Ako aj práve teraz jedna neznáma za mojimi dverami)
Ja som pár ľuďom už liezla za život na nervy svojím rehotom. Mám ho divný, uznávam, ale ja sa dokážem ešte aj na mojom smiechu smiať.
Pamätám si, že keď som bola mladšia, tak som podvedome preberala druhy smiechov od ľudí okolo mňa, ktorý ho mali nejakým spôsobom výrazne odlišný od iných.
Môj súčasný rehot je zmesou smiechu Richarda S. a Paľa R. Paľo už ani netuší, že existujem. Kedysi bol do mňa zaľúbený veľmi. Bolo to úsmevno-milé, bol mladší ako ja, veľmi veľký zbojník. Ale voči mne sa správal vždy slušne. Ľúbil ma aj jeho brat. Ten ma neznáša. No nič, snáď sa majú obaja dobre. :-)
V súčasnej dobe svoj rehot príliš neprejavujem, ale minule som sa po práci utrhla z reťaze a pustila si na youtube malého cigána, ktorého uniesol satan a potom cigánku, ktorá vynašla moju obľúbenú vetu HEJ JEM PSOCH! teraz varim... :-))) a už to išlo. Odvtedy ma vždy kolega prosí, keď okolo mňa prejde: "jankoo, zasměj se!". Mám fanúšika :-) asi padol na hlavu.
Dnes som umyla na našom byte wcko, ktoré sa začínalo podobať na to z Trainspottingu. No čo, chlapi radi ošikujú všetko naokolo asi. Ktovie, možno keby mám penis, tiež mi príde vtipné jazdiť s ním po mise do kruhu pri čúraní. Takže mám aj kúsok pochopenia. Ale len kúsok.
Mám dobrú budúcu švagrinú. Je múdra a je v nej toľko lásky, až nerozumiem, ako môže také stvorenie existovať. Hlavne v takom obrovskom kontraste k ľuďom, ktorí sa okolo mňa pohybujú (a ktorí dnes volili...)
Nie je to tu preto, že si to asi prečítaš. Je to tu preto, že je to pre mňa jedna z najdôležitejších vecí za posledných pár dní, ktoré som pocítila a ktoré mi pomohli.
Ja som pár ľuďom už liezla za život na nervy svojím rehotom. Mám ho divný, uznávam, ale ja sa dokážem ešte aj na mojom smiechu smiať.
Pamätám si, že keď som bola mladšia, tak som podvedome preberala druhy smiechov od ľudí okolo mňa, ktorý ho mali nejakým spôsobom výrazne odlišný od iných.
Môj súčasný rehot je zmesou smiechu Richarda S. a Paľa R. Paľo už ani netuší, že existujem. Kedysi bol do mňa zaľúbený veľmi. Bolo to úsmevno-milé, bol mladší ako ja, veľmi veľký zbojník. Ale voči mne sa správal vždy slušne. Ľúbil ma aj jeho brat. Ten ma neznáša. No nič, snáď sa majú obaja dobre. :-)
V súčasnej dobe svoj rehot príliš neprejavujem, ale minule som sa po práci utrhla z reťaze a pustila si na youtube malého cigána, ktorého uniesol satan a potom cigánku, ktorá vynašla moju obľúbenú vetu HEJ JEM PSOCH! teraz varim... :-))) a už to išlo. Odvtedy ma vždy kolega prosí, keď okolo mňa prejde: "jankoo, zasměj se!". Mám fanúšika :-) asi padol na hlavu.
Dnes som umyla na našom byte wcko, ktoré sa začínalo podobať na to z Trainspottingu. No čo, chlapi radi ošikujú všetko naokolo asi. Ktovie, možno keby mám penis, tiež mi príde vtipné jazdiť s ním po mise do kruhu pri čúraní. Takže mám aj kúsok pochopenia. Ale len kúsok.
Mám dobrú budúcu švagrinú. Je múdra a je v nej toľko lásky, až nerozumiem, ako môže také stvorenie existovať. Hlavne v takom obrovskom kontraste k ľuďom, ktorí sa okolo mňa pohybujú (a ktorí dnes volili...)
Nie je to tu preto, že si to asi prečítaš. Je to tu preto, že je to pre mňa jedna z najdôležitejších vecí za posledných pár dní, ktoré som pocítila a ktoré mi pomohli.
sobota 5. novembra 2016
štvrtok 22. septembra 2016
Mikro petrlažán*
Michal ma včera povzbudil do nového príspevku na blogu.
Keď mi napísal, nech niečím prispejem, zamyslela som sa, či mám tak nevýrazný alebo nenasierajúci ma život, že až tak neprispievam. Nie, skôr som dostala opäť priestor na zverovanie sa reálnej osobe a zabudla na toto tu čudo. Ale!
Som chorá a poprosila som dnes J., nech mi nakúpi zeleninu a kuracie krídla na kuraciu polievku. Strašne sa na ňu teším, aj keď necítim ani najmenšiu chuť.
Z obchodu mi zavolal, že majú iba gigantické zelery, či mi má brať aj taký, nakoniec sme sa dohodli na vopred nakrájanej polievkovej zmesi v krabičke.
Keď mi ju doniesol, v sáčku mal navyše malinký petržlen. Bol tak malý, že pri pokladni ho nebrala ani váha, z čoho bola pani predavačka nešťastná.
Neskutočne milý zadarmo petržlen :-)
Dnes som sa rozhodla, že si mesiac nevydžabnem nič na tvári. Iba keby tam mám niečo strašne rušivé, čo by priťahovalo pozornosť.
(* zaznačnujem si, keby si po rokoch nespomeniem na tento obrat, ktorý ma rozosmieva - petržlen v talianskej slovenčine kuchára Massima)
Keď mi napísal, nech niečím prispejem, zamyslela som sa, či mám tak nevýrazný alebo nenasierajúci ma život, že až tak neprispievam. Nie, skôr som dostala opäť priestor na zverovanie sa reálnej osobe a zabudla na toto tu čudo. Ale!
Som chorá a poprosila som dnes J., nech mi nakúpi zeleninu a kuracie krídla na kuraciu polievku. Strašne sa na ňu teším, aj keď necítim ani najmenšiu chuť.
Z obchodu mi zavolal, že majú iba gigantické zelery, či mi má brať aj taký, nakoniec sme sa dohodli na vopred nakrájanej polievkovej zmesi v krabičke.
Keď mi ju doniesol, v sáčku mal navyše malinký petržlen. Bol tak malý, že pri pokladni ho nebrala ani váha, z čoho bola pani predavačka nešťastná.
Neskutočne milý zadarmo petržlen :-)
Dnes som sa rozhodla, že si mesiac nevydžabnem nič na tvári. Iba keby tam mám niečo strašne rušivé, čo by priťahovalo pozornosť.
(* zaznačnujem si, keby si po rokoch nespomeniem na tento obrat, ktorý ma rozosmieva - petržlen v talianskej slovenčine kuchára Massima)
sobota 20. augusta 2016
Nebyť
Včera mi bolo povedané, že som sebecká, lebo by som chcela mať už konečne pokoj (po náročnom období, okolnostiach, bývaní s kde kým, často absolútne bordelárskym, po živote v rodine nie veľmi vydarenej... )
lebo aj ostatní sa trápia, nielen ja.
Niekedy sa mi chce nebyť. Nie zomrieť, ale vôbec nezapočať existenciu. Snáď aj toto nie je sebecké.
lebo aj ostatní sa trápia, nielen ja.
Niekedy sa mi chce nebyť. Nie zomrieť, ale vôbec nezapočať existenciu. Snáď aj toto nie je sebecké.
nedeľa 14. augusta 2016
Pubertálne nadávky
Na mori sa strhla desivá búrka. Skryli sme sa do šatní, ktoré však mali len malú strechu, takže pred nami sme mali šíre more a do neho šľahajúce blesky.
Miestami ma aj myklo, tak zahrmelo a na nohy nám špliechal dážď. Krásne to bolo.
Nechcelo sa nám však potom už čakaŤ, kým úplne prestane pršať. Tak, že ideme, veď už len kropí.
UHM!
Lialo ako z krhly, ale aspoň už nehrmelo. Tak sme uháňali bicyklami asi 15 minút, ľudia boli po cetsách a chodníkoch len výnimočne.
Neviem komu, ale niekomu z nás (Veronika, ja, Jur - aj Luboš šiel, ale ten sa hral na slušného) napadla najlepšia myšlienka dňa.
Vrieskať nadávky na celé hrdlo, aj tak nikto nerozumie.
Každý okrem Ľuboša dal zo dve ustálené spojenia. Jedno z mojich bolo pojebaný kokot.
Aj nadávka poteší, keď si ju poviete nahlas raz do roka. Čo tak ešte vrešťať na plné hrdlo. Pomedzi ľudí. Čo nič nerozumejú. HA.
(Minulý rok nás (mňa a J.) viezol v aute taliansky manželský pár, ktorý nevedel ani slovo po slovensky.
"má na hlave obrovské ošťaté hovno" - náramne nás to zabávalo.. :3 )
Trieste, 2016
Miestami ma aj myklo, tak zahrmelo a na nohy nám špliechal dážď. Krásne to bolo.
Nechcelo sa nám však potom už čakaŤ, kým úplne prestane pršať. Tak, že ideme, veď už len kropí.
UHM!
Lialo ako z krhly, ale aspoň už nehrmelo. Tak sme uháňali bicyklami asi 15 minút, ľudia boli po cetsách a chodníkoch len výnimočne.
Neviem komu, ale niekomu z nás (Veronika, ja, Jur - aj Luboš šiel, ale ten sa hral na slušného) napadla najlepšia myšlienka dňa.
Vrieskať nadávky na celé hrdlo, aj tak nikto nerozumie.
Každý okrem Ľuboša dal zo dve ustálené spojenia. Jedno z mojich bolo pojebaný kokot.
Aj nadávka poteší, keď si ju poviete nahlas raz do roka. Čo tak ešte vrešťať na plné hrdlo. Pomedzi ľudí. Čo nič nerozumejú. HA.
(Minulý rok nás (mňa a J.) viezol v aute taliansky manželský pár, ktorý nevedel ani slovo po slovensky.
"má na hlave obrovské ošťaté hovno" - náramne nás to zabávalo.. :3 )
Trieste, 2016
streda 10. augusta 2016
štvrtok 7. júla 2016
Nie som na Pohode.
Ide ma roztrhať. Neviem, či pozerať živý prenos.
Vypínam ho. Lebo spieva PJ a ja tam nie som.
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
A
KURVA KOKOT PIČA HOVNO ŠŤAŤ GRCAŤ JEBAŤ CHUJ.
Idem behať.
Vypínam ho. Lebo spieva PJ a ja tam nie som.
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
A
KURVA KOKOT PIČA HOVNO ŠŤAŤ GRCAŤ JEBAŤ CHUJ.
Idem behať.
streda 29. júna 2016
Hudby
Čo mi aktuálne prišlo na rozum, doplním si potom.
Splnené hudobné sny:
Portishead
Thom Yorke s Atoms for peace (toto ešte raz chcem, lebo som bola len na kúsku)
Nick Cave and The Bad Seeds
Lucie
Wanastowi vjecy
Volkova sisters
Bez ladu a skladu
Zatiaľ nesplnené:
Lamb
Esben and the Witch
PJ Harvey
Asaf Avidan
Gogol Bordello
WWW
The Kills
Bat for Lashes
Splnené hudobné sny:
Portishead
Thom Yorke s Atoms for peace (toto ešte raz chcem, lebo som bola len na kúsku)
Nick Cave and The Bad Seeds
Lucie
Wanastowi vjecy
Volkova sisters
Bez ladu a skladu
Zatiaľ nesplnené:
Lamb
Esben and the Witch
PJ Harvey
Asaf Avidan
Gogol Bordello
WWW
The Kills
Bat for Lashes
nedeľa 5. júna 2016
Sen noci nočných motýľov a komárov
Strašne sa mi hnusia nočné motýle. Komáre ma rozčuľujú. Daň za to, že mám okno do peknej záhrady, aj keď som v meste, v ktorom som doteraz nemala problém s hmyzom.
Túto noc sa mi snívalo, že som bola s kamarátkou na nejakom malom festivale, ktorý nás prekvapil, že si môže finančne dovoliť zaplatiť koncert Beyoncé. Čo ma ale prekvapilo ešte viac, kamarátka si zrazu strhla dlhé tepláky a pod nimi mala už nachystané oblečko tanečnice, keďže sa dohodla vopred s Beyoncé, že jej zatancuje. Aj zatancovala. (Ten festival mal rozmer konania asi jednej telocvične na ZŠ s gumenou podlahou, na ktorej sa tanečníci takmer prizabili)
Následne som sa ocitla v nejakej dedine, v ktorej starostom bol poslanec ĽSNS, volal sa Cuper, ale nevyzeral ako Cuper. Došla som do kultúrneho domu (bol to ten z našej dediny) a tam všetci občania s radosťou maľovali steny, všetci mali neskutočnú radosť na tvárach a ospevovali starostu, ktorý tiež v montérkach pomáhal. Došla som za ním a dostali sme sa k téme, že síce neschvaľujem jeho pôsobenie v strane, ale páči sa mi, že je užitočný. On mnou príliš nadšený nebol.
Do toho došli nejakí mladí chlapci, ktorí niesli môj klavír a strašne ho šupli na parkety kultúrneho domu. Asi meter sa ešte pošmykol, až tak zastal. Mne stistlo srdce a strašne som na nich vyletela. Nepomáhalo, len nado mnou mávli rukou.
Jeden z nich bol cigančik, u ktorého som vyzistila, na ktorú strunku môžem zahrať - cigáni sú muzikanti a nedajú dopustiť na svoju rodinu. Rozplakala som ho a odporosoval ma, nech sa nehnevám, ako sa chovali ku klavíru.
Následne som šla na wc, kde ma ozvracalo nejaké dievča, ale nejako neviditeľne a nepáchnuco. Len som o tom vedela, že to spravila. Vôbec som ju nepoznala, ale veľmi sa čudovala, že ja, taká škaredá s veľkým nosom, som zasnúbená.
:-)))))) moja hlava nie je normálna ani počas noci.
Túto noc sa mi snívalo, že som bola s kamarátkou na nejakom malom festivale, ktorý nás prekvapil, že si môže finančne dovoliť zaplatiť koncert Beyoncé. Čo ma ale prekvapilo ešte viac, kamarátka si zrazu strhla dlhé tepláky a pod nimi mala už nachystané oblečko tanečnice, keďže sa dohodla vopred s Beyoncé, že jej zatancuje. Aj zatancovala. (Ten festival mal rozmer konania asi jednej telocvične na ZŠ s gumenou podlahou, na ktorej sa tanečníci takmer prizabili)
Následne som sa ocitla v nejakej dedine, v ktorej starostom bol poslanec ĽSNS, volal sa Cuper, ale nevyzeral ako Cuper. Došla som do kultúrneho domu (bol to ten z našej dediny) a tam všetci občania s radosťou maľovali steny, všetci mali neskutočnú radosť na tvárach a ospevovali starostu, ktorý tiež v montérkach pomáhal. Došla som za ním a dostali sme sa k téme, že síce neschvaľujem jeho pôsobenie v strane, ale páči sa mi, že je užitočný. On mnou príliš nadšený nebol.
Do toho došli nejakí mladí chlapci, ktorí niesli môj klavír a strašne ho šupli na parkety kultúrneho domu. Asi meter sa ešte pošmykol, až tak zastal. Mne stistlo srdce a strašne som na nich vyletela. Nepomáhalo, len nado mnou mávli rukou.
Jeden z nich bol cigančik, u ktorého som vyzistila, na ktorú strunku môžem zahrať - cigáni sú muzikanti a nedajú dopustiť na svoju rodinu. Rozplakala som ho a odporosoval ma, nech sa nehnevám, ako sa chovali ku klavíru.
Následne som šla na wc, kde ma ozvracalo nejaké dievča, ale nejako neviditeľne a nepáchnuco. Len som o tom vedela, že to spravila. Vôbec som ju nepoznala, ale veľmi sa čudovala, že ja, taká škaredá s veľkým nosom, som zasnúbená.
:-)))))) moja hlava nie je normálna ani počas noci.
streda 18. mája 2016
Zoserem sa?
Skúšam prvý krát piť Activiu s BIFIDUS AKTIREGURALIS, ktoré neexistujú. Ale reklama. Premýšľam, či ma z toho nepreženie. V tom ako toto tu píšem, mi cez okno skočil do izby náš kocúr (Ing.Remus) a zavrešťala som si, REMUS, SKORO SOM SA POSRALA! No, ani Activiu nepotrebujem. Situačné vyprázdňovanie sa.
Bývam v novom byte, s 5 tisic metrovými stropmi. Je to pekné, cítim sa nestiesnene, ale dnes ako som sa snažila povysávať pavučiny, sa mi prestali až tak páčiť. (Stále sú strašne super :3 )
Býva nás tu takisto 5 tisíc (8), ale nejako zázračne to zvládam. Je to tu také študentské, uvoľnené, až neuveriteľne fajn ľudia sa tu zišli. Ale čoskoro pár z nich odchádza, budú tu noví, tak uvidíme.
Som tu nútená naučiť sa, že keď potrebuješ, neodkladaj, ale hneď bež. Neskôr bude obsadené a ty sa budeš neznášať a brucho ťa bude neznášať ešte viac.
Bývam v prekrásnej oblasti. Je tu tíško, architektúra na utretie slzičky (náš dom je vraj odfotený medzi najkrajšimi budovami Brna v nejakej starej knižke), 2 veľmi super sekáče tu mám, milé kvetinárstvo, kde majú frézie (moje naj kvietky, značím si lebo stále zabúdam ako sa volajú), milá kaviarnička, strašne hipsterská ale majú tam aj kadeaké jedlá, asi obchod s jedlom to je skôr, ako kaviareň, ale dá sa tam sedieť a je to tam pekné. Ešte mám len v pláne tam vojsť. Keď si viacej privyrobím.
Mám odovzdanú bakalárku, či to bude aspoň E, to je vo hviezdach. Ale je mi podstatne uvolnenejšie, ako keď som ju písala. Strašné to bolo, lebo som si to samozrejme nechala na poslednú chvíľu.
Neviem, či sa zoserem, ale možno skôr od radosti. Že bývam v peknom meste, na jednej z jeho najkrajších ulíc. A je mi tu naozaj veľmi dobre. Tu chcem prežiť svoj život, v jednom z týchto bytov.
Bývam v novom byte, s 5 tisic metrovými stropmi. Je to pekné, cítim sa nestiesnene, ale dnes ako som sa snažila povysávať pavučiny, sa mi prestali až tak páčiť. (Stále sú strašne super :3 )
Býva nás tu takisto 5 tisíc (8), ale nejako zázračne to zvládam. Je to tu také študentské, uvoľnené, až neuveriteľne fajn ľudia sa tu zišli. Ale čoskoro pár z nich odchádza, budú tu noví, tak uvidíme.
Som tu nútená naučiť sa, že keď potrebuješ, neodkladaj, ale hneď bež. Neskôr bude obsadené a ty sa budeš neznášať a brucho ťa bude neznášať ešte viac.
Bývam v prekrásnej oblasti. Je tu tíško, architektúra na utretie slzičky (náš dom je vraj odfotený medzi najkrajšimi budovami Brna v nejakej starej knižke), 2 veľmi super sekáče tu mám, milé kvetinárstvo, kde majú frézie (moje naj kvietky, značím si lebo stále zabúdam ako sa volajú), milá kaviarnička, strašne hipsterská ale majú tam aj kadeaké jedlá, asi obchod s jedlom to je skôr, ako kaviareň, ale dá sa tam sedieť a je to tam pekné. Ešte mám len v pláne tam vojsť. Keď si viacej privyrobím.
Mám odovzdanú bakalárku, či to bude aspoň E, to je vo hviezdach. Ale je mi podstatne uvolnenejšie, ako keď som ju písala. Strašné to bolo, lebo som si to samozrejme nechala na poslednú chvíľu.
Neviem, či sa zoserem, ale možno skôr od radosti. Že bývam v peknom meste, na jednej z jeho najkrajších ulíc. A je mi tu naozaj veľmi dobre. Tu chcem prežiť svoj život, v jednom z týchto bytov.
nedeľa 8. mája 2016
A ja sprostááá
Prečo som si len vybrala filozofickú a estetickú tému. No prečo. Lebo nemôžem využiť jednoduchosť odboru, ktorý študujem a odfláknuť všetko.
"If
ontology-aesthetics is being challenged, what is still is missing is
to take charge of the bioart in this sense, to think of the
dislocations of the real occurring from there, the configurations of
spaces-times, the modes of being."
Znížené sebavedomie mojich "zručností" v angličtine, na A1.
nedeľa 17. apríla 2016
Slabá chvíľa z 10.4.
Ako pes priviazany na pol metrovú reťaz.
Raz týždenne dostáva vychádzku po CELOM dvore, na 2 minúty.
Teší sa, vrtí chvostíkom a verí, že tentoraz už ostane navždy navoľno.
Ale nie, to len pán zatiaľ ľstivo skracuje jeho reťaz o jedno oko,tak ako zakaždým.
Psík občas premýšľa, či by si neodhryzol nohu, za ktorú je priviazaný a utiekol by. Preč,ďaleko.
Potom si to však rozmyslí, lebo pán mu nadeľuje veľmi chutné granulky, aj z dobrého obeda sa mu zavše zvýši.
Čo keď vo svete také nenájde? Aj hladká ho tak príjemne...
Lenže zo spánku ho vytrhá myšlienka.
Čo ak ostane priviazaný už len na jedno oko reťaze?
Koniec dvojminútovým vychádzkam, koniec vyhliadok na voľný pohyb po peknom dvore.
utorok 12. apríla 2016
Duch mesta.
Fuu fu fu fuuu fu fu fuuuu. Jana Kirschner.
Zbožňujem Brno. Dnes večer tak pekne voňalo, ako keby som pri mori.
Voňalo aj ľuďmi, nejako sa každý stáva usmiatejším, slobodnejším.
Na chodníku, na terase, na kávičke, na gitare, s foťákom, v sukni, šialeným tempom na bicykli, so zmrzlinou, na skejborde, nohami vo fontáne.
Bezdomovci už nemrznú, s psíčekmi sa prechádzajú. Čoraz viac pozorujem, ako má bezdomovec psíka. Veľmi ma to hreje pri srdci, že majú spoločníka, ich ešte určite viac.
Vychutnávam si tieto jarné momenty, leto mi už tak voňať nebude. Dobre mi je.
Zbožňujem Brno. Dnes večer tak pekne voňalo, ako keby som pri mori.
Voňalo aj ľuďmi, nejako sa každý stáva usmiatejším, slobodnejším.
Na chodníku, na terase, na kávičke, na gitare, s foťákom, v sukni, šialeným tempom na bicykli, so zmrzlinou, na skejborde, nohami vo fontáne.
Bezdomovci už nemrznú, s psíčekmi sa prechádzajú. Čoraz viac pozorujem, ako má bezdomovec psíka. Veľmi ma to hreje pri srdci, že majú spoločníka, ich ešte určite viac.
Vychutnávam si tieto jarné momenty, leto mi už tak voňať nebude. Dobre mi je.
pondelok 4. apríla 2016
Dobré ránko
Raňajkujem, síce o desiatej, ale predsa! Dalo by sa to zaradiť medzi moje životné mýlniky, keďže mám problém jesť hlavné jedlo dňa. (Teraz mi napadlo, že v jedálnych lístkoch sa píše pri iných jedlách hlavné, to je jedno.)
Ale pospala som si dobrých 8 hodín.Vonku je pekne, také moje leto. Užívam si to, kým príde leto ostatných, moja pohroma. Dnes budem písať bakalárku, dúfam, že húževnatejšie ako včera.
Nudný výplach hlavy. čau.
Ale pospala som si dobrých 8 hodín.Vonku je pekne, také moje leto. Užívam si to, kým príde leto ostatných, moja pohroma. Dnes budem písať bakalárku, dúfam, že húževnatejšie ako včera.
Nudný výplach hlavy. čau.
pondelok 29. februára 2016
Kam odchádza.
Čo prežíva vnútro človeka s depresiou, netuším. Dovolím si myslieť si, že pár skutočne depresívnych momentov som si odžila aj vo svoje hlave. Trvali však krátko, hodinu-dve. Neviem si predstaviť, čo by so mnou spravili dni, mesiace..
Takú utrápenú myseľ by som objala. Aj som objímala, nie raz, nie dva krát... Milovala som ju, aj ju milujem. Cítila som však aj obrovskú nenávisť. Nenávisť k skutočnosti, že niekdajšia láska k životu, ku mne, sa vytráca z tej duše. Obviňovala som toho, od ktorého tá láska prúdi. Mala som chuť kričať, udierať, prestať veriť, vydrať si lásku aj z mojej duše. Prečo sa tomu všetkému Boh prizeral a ešte mu aj priťažoval? Tieto pocity hnevu sa mi prepletali so smútkom a beznádejou.
Bola som rozodnutá, že keď sa mu uľaví, opustím ho. Dovtedy mu pomôžem ako budem môcť, lásku som už na oplátku nedostávala, neverila som, že po tej strate niekde ešte prežíva. Jednoducho láska venovaná mne, umrela.
Spomínam si, ako ho vždy nové tváre aspoň na chvíľu rozptýlili. Moja pre neho neznamenala nič.
Dnes potichu tuším. kam sa na ten čas ukryla. Odložil si ju ku mne. Pomaly mu ju neporušenú vraciam, nabrala však iný tvar.
Takú utrápenú myseľ by som objala. Aj som objímala, nie raz, nie dva krát... Milovala som ju, aj ju milujem. Cítila som však aj obrovskú nenávisť. Nenávisť k skutočnosti, že niekdajšia láska k životu, ku mne, sa vytráca z tej duše. Obviňovala som toho, od ktorého tá láska prúdi. Mala som chuť kričať, udierať, prestať veriť, vydrať si lásku aj z mojej duše. Prečo sa tomu všetkému Boh prizeral a ešte mu aj priťažoval? Tieto pocity hnevu sa mi prepletali so smútkom a beznádejou.
Bola som rozodnutá, že keď sa mu uľaví, opustím ho. Dovtedy mu pomôžem ako budem môcť, lásku som už na oplátku nedostávala, neverila som, že po tej strate niekde ešte prežíva. Jednoducho láska venovaná mne, umrela.
Spomínam si, ako ho vždy nové tváre aspoň na chvíľu rozptýlili. Moja pre neho neznamenala nič.
Dnes potichu tuším. kam sa na ten čas ukryla. Odložil si ju ku mne. Pomaly mu ju neporušenú vraciam, nabrala však iný tvar.
streda 17. februára 2016
16.2.2016 "Áno."
Báseň pre mňa, z 27. mája 2013.
Dž
Zo dňa roku moja
Nulka v očiach svieti.
Sedeli sme spolu,
pouhou cestou na 12-ku.
Ušlo ti ich 12, tuším,
čo už, keď ťa objať musím.
Džgavá rároha ryčí,
že dornychžským žabám čká sa z mačiek.
Mačiek - mačičiek.
Čo už? Čuš,ty trúby púť!
Báseň pre mňa z obdobia medzi:
V kuchyňke študentského bytu,
na dvoch starých kreslách,
tých čo nikto nechcel
a ľúto bolo:
Sedeli sme nocou
iba Boh, ty i ja,
ba páčis´ mi veľmi,
ak hľadáme ho obaja.
Tej noci pocítil som
v hrudi strach a ohník.
Po váhaniach a chybách
sa Ti priznám:
Ľúbim Ťa!
Báseň pre mňa z 16. februára 2016.
Vezmeš si ma?
Dž
Zo dňa roku moja
Nulka v očiach svieti.
Sedeli sme spolu,
pouhou cestou na 12-ku.
Ušlo ti ich 12, tuším,
čo už, keď ťa objať musím.
Džgavá rároha ryčí,
že dornychžským žabám čká sa z mačiek.
Mačiek - mačičiek.
Čo už? Čuš,ty trúby púť!
Báseň pre mňa z obdobia medzi:
V kuchyňke študentského bytu,
na dvoch starých kreslách,
tých čo nikto nechcel
a ľúto bolo:
Sedeli sme nocou
iba Boh, ty i ja,
ba páčis´ mi veľmi,
ak hľadáme ho obaja.
Tej noci pocítil som
v hrudi strach a ohník.
Po váhaniach a chybách
sa Ti priznám:
Ľúbim Ťa!
Báseň pre mňa z 16. februára 2016.
Vezmeš si ma?
streda 3. februára 2016
MZK
Praxujem (akože) v MZK. Som chorá, kýchla som si medzi policami toľko krát, ako hádam ešte nikdy, fakt. Kýcham do šálu a nie sú tam ľudia, tak sa nemusia báť.
Trochu ma tam chytá zúfalosť, že existuje toľko super kníh a ja nemám šancu prečítať si ich všetky za život. Ale zasa som zistila, že si tam môžem požičať napríklad slovník taliansky, ak by sme šli znova do Trieste v lete, nemusím si kupovať. (Objav roka, ja viem. :( :D)
Knižnica je veľmi super. Aj super kresielka má. Budem tam chodiť veľa. (To chcem vidieť)
Trochu ma tam chytá zúfalosť, že existuje toľko super kníh a ja nemám šancu prečítať si ich všetky za život. Ale zasa som zistila, že si tam môžem požičať napríklad slovník taliansky, ak by sme šli znova do Trieste v lete, nemusím si kupovať. (Objav roka, ja viem. :( :D)
Knižnica je veľmi super. Aj super kresielka má. Budem tam chodiť veľa. (To chcem vidieť)
utorok 26. januára 2016
Krv
Keď som ťa videla prvý krát krvácať z nosa,
skoro som umrela.
Lebo si mi pripadal,
že umieraš tiež.
Neumrel si.
Aj keď celá kúpelňa vyzerala,
že sa tam porozrezávalo minimálne 5 ľudí.
Aj to hemofilikov.
Dnes sa toho už až tak nebojím,
krvky z nosíku. (Mojej stále, dúfam, že mi nikdy nepôjde!)
Bojím sa iného.
Preto prúď, nezastav, nezamrzni.
Áno, ty krv, myšlienka, túžba...
skoro som umrela.
Lebo si mi pripadal,
že umieraš tiež.
Neumrel si.
Aj keď celá kúpelňa vyzerala,
že sa tam porozrezávalo minimálne 5 ľudí.
Aj to hemofilikov.
Dnes sa toho už až tak nebojím,
krvky z nosíku. (Mojej stále, dúfam, že mi nikdy nepôjde!)
Bojím sa iného.
Preto prúď, nezastav, nezamrzni.
Áno, ty krv, myšlienka, túžba...
nedeľa 17. januára 2016
A ja v kabáte, trasúc sa.
Nachytanie čerstvého vzduchu na balkóne. Iné sa nestíha - skúškové.
Mrzne, preto sa pozriem, či na konároch veľkého stromu sú jeho tradiční obyvatelia.
Dnes je tam len jeden. Malý, čierny, učupený drozd. V podrepe. Nehybne.
Jaj či si len odolný, ty vtáčik jeden!
štvrtok 7. januára 2016
Peknosť hudby
Dávnejšie som si uvedomila, že keď niekomu pustím hudbu, ktorá sa mi strašne páči, počas toho, ako mu ju púšťam, sa mi zdá nezaujímavá, oničom. Neviem prečo to tak je. Vždy sa zľaknem, že sa mi už navždy prestala páčiť.
Mamka mi dokonca dokázala znechutiť hudbu Jara Filipa. !!! To sa ani nedá veď. Šak on má super.
Predchvíľou sa mi PJ Harvey zdala byť málo zaujímavá už, lebo som ju poslala kamarátovi. No ešte ona nezaujímavá ...
Ale potom si ju (hudbu, ale aj PJ) pustím sama pre seba a znova ju ľúbim. Divný jav. Asi sa cítím nepríjemne, keď tuším, že ju ten druhý neocení tak ako ja a nasmerujem svoje znechutenie voči skladbe.
NIKDY VÁM UŽ NIČ NEPUSTÍM! Hahahhahahaaa. Iba ak by mal niekto taký super hudobný vkus ako ja. To by som zvážila.
Mamka mi dokonca dokázala znechutiť hudbu Jara Filipa. !!! To sa ani nedá veď. Šak on má super.
Predchvíľou sa mi PJ Harvey zdala byť málo zaujímavá už, lebo som ju poslala kamarátovi. No ešte ona nezaujímavá ...
Ale potom si ju (hudbu, ale aj PJ) pustím sama pre seba a znova ju ľúbim. Divný jav. Asi sa cítím nepríjemne, keď tuším, že ju ten druhý neocení tak ako ja a nasmerujem svoje znechutenie voči skladbe.
NIKDY VÁM UŽ NIČ NEPUSTÍM! Hahahhahahaaa. Iba ak by mal niekto taký super hudobný vkus ako ja. To by som zvážila.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)