FUJ

Spolubývajúca nechala na posteli smradľavé prepotené tričko a sedí v kuchyni už asi 4 hodiny. Izba smrdí celá, hoci vetrám ako besná. Som zúfalá a neviem čo robiť. Neznášam smrad. A tento nie je športový. Jej telo okolo športu ani neprešlo.

Chytila by som to tričko do veľkej pinzety, so štipcom na nose a vložila ho do vreca na odpadky. Presne ako v srandovnej rozprávke, keď dvíhajú smradľavé ponožky, okolo ktorých lietajú muchy.

Inak bol dnešný deň vôbec nie fuj :3

° °

Strechy sa mi zachcelo, zadívať sa na bôľ zhora.
Tlačiť a stúpať po mne, to sa ti žiada?
Schytiť a šmariť.
Zhor ty špina spráchnivená!

Za jedinú útlosť, šíreho tela,
chytáš ma a gniaviš.
Oj, prestaň už!
Ja lásky by som len chcela.

V skutočnosti naozaj osamotená.

Fúzatá krehkosť

6:21 z Brna. Vedľa si prisadne dievčatko (tipujem vek 12, ale ja nikdy neviem kto má koľko rokov, len na dôchodcovi vidím, že je asi starý, aj keď Chudík mi pripadá, že má minimálne 105)..
dievčatko s mamkou.  Vyzerá byť drsňačkou, ide na nejakú súťaž. Hlasno dáva najavo svoje názory, vôbec nie nesympatické na jej vek, páči sa mi, že v nedeľu skoro ráno ide športovať.

Obdivujem ju, pôsobí sebavedomo, vtipne a vôbec jej nevadí, že má retardovane zimnú čelenku na hlave po celý čas. Mamka sa jej spýta, či chce už raňajkovať a ona rozhodne vyhlási: "JO, DEJ MI TEN ŘÍZEK!" (vlak sa ešte nepohol, bolo asi 6:15 ráno, môj chatrný žalúdok ostal v nemom úžase, chudák by takto ráno nezvládol prijať rezník)
Napadne mi, že bude raz kamionistkou, nie len sekerou na svojho muža...

Po chvíľke sa krúti, potrebuje na wecko. Jedno je zavreté, do ďalšieho vagónu "neprojede", lebo sa bojí toho spájajúceho priestoru. Keď sa vlak pohne, otvoria wecko. Vráti sa z neho za 5 sekúnd hotová s vyhlásením, že "má strach z malých prostorů, nebo co"

Potom sa zháči, že vlak ide 159km/h (ťapnem si s ňou v mysli, že ma to tiež minule vydesilo). Cez okno ani nevidí koľajnice, také sú rozmazané! Zhodnotí, že by neletela lietadlom, lebo to ide ešte rýchlejšie. Povedala by mu "stůj satane!" (robí gestá alá policajt na križovatke).

Milujem Ťa

Nikdy viac nie si hodná započuť to. 

Len vtedy, zo tri krát, z chorých pier. 

Vtedy ťa skutočne milovali, vtedy ti rozumeli. 

Zapamätaj si to a ži s tým, vo viac nedúfaj. 

Pozitívny príspevok

Lámu sa mi nechty, priberám, vyrážky ako v 16stke. Kočandiem. Niečo mi chýba. Či niekto? Chúďa telo, chýba mu moja pozornosť.

Tú však neviem upriamiť na seba.

Kutranie

V poslednej dobe sa snažím spomenúť si, čo ma v detstve naozaj bavilo. Čo som robila bez ohľadu na to, či sa niekto pozerá, alebo nie. Mám strach z toho, že teraz robievam to, čo by sa zdalo zaujímavé ostatným a vôbec netuším, či sa to páči aj mne.

Najviac ma bavilo objavovať veci. Schválne som si nechávala v niektorých skriniach a šuflíkoch maličkosti. Dlhšiu dobu som tie skrine neotvárala (aj niekoľko mesiacov). Potom som ich otvorila a išla umrieť od radosti, čo všetko som tam našla, na čo všetko som už aj zabudla, že vôbec mám.
Mala som rada filmy Indiana Jones, tiež hľadal. Chcela som byť dlho archeologičkou, antropologičkou..

V obývačke sme mali veľkú skriňu na strieborný kľúčik atypického tvaru, do ktorej sa odkladalo v lete zimné oblečenie a naopak. Pre mňa to bola moja osobná Narnia (ten film som nevidela, len trošku, zdalo sa mi, že tie deti tam zažívali naozajstné dobrodružstvá). Keď som si v plnom prúde zimy otvorila skriňu a tam uvidela letné tričko okolo krku na ktoré som zabudla!!!!! och,ach, ciii ♥

Mamka sa hnevala, že v nej kutrem a prehadzujem oblečenie. Raz jej aj vypadlo na hlavu, keď som ho tam šikovne nahádzala, aby som nebola prichytená. CHI CHI

Snívam filmy, ohundrávam realitu

Zas raz niečomu nerozumiem, ale to už dlhšie. Len teraz to bude aj napísané. Svadobným fotografiám. Typu "sedíme na koľajniciach a stopujeme vlak", "šialene vyskakujeme, lebo sme predsa ten najbláznivejší pár", "som dominantná nevesta a škrtím ťa za kravatu mužík môj" ..

Ešte viac nerozumiem tomu, že sa na to chystajú vopred, nastajlujú sa do svadobného a svadba je ešte v nedohľadne. Zapózujú úplne bežné, prirodzené a nesmierne pohodlné kreácie.

Ja chcem aby ma môj muž videl prvý krát v sv.šatách, keď vojdem do kostola a aby ihneď odpadol. Veď budem krásna, svadba sa bude konať práve v tú chvíľu a nikdy inokedy, nie na stanici v Podivíne (naozajstné mesto!). A budeme sa ľúbiť, hýbať sa ako sa nám zachce, aj pusu si dáme kedy budeme chcieť. Ak ma štipneš do zadku, ako to robievaš, tak ma to poteší. A ak si to fotograf všimne a zveční to, bude to dobrý fotograf.