Nebyť

Včera mi bolo povedané, že som sebecká, lebo by som chcela mať už konečne pokoj (po  náročnom období, okolnostiach, bývaní s kde kým, často absolútne bordelárskym, po živote v rodine nie veľmi vydarenej... )
lebo aj ostatní sa trápia, nielen ja.

Niekedy sa mi chce nebyť. Nie zomrieť, ale vôbec nezapočať existenciu. Snáď aj toto nie je sebecké.

Pubertálne nadávky

Na mori sa strhla desivá búrka. Skryli sme sa do šatní, ktoré však mali len malú strechu, takže pred nami sme mali šíre more a do neho šľahajúce blesky.

Miestami ma aj myklo, tak zahrmelo a na nohy nám špliechal dážď. Krásne to bolo.

Nechcelo sa nám však potom už čakaŤ, kým úplne prestane pršať. Tak, že ideme, veď už len kropí.
UHM!

Lialo ako z krhly, ale aspoň už nehrmelo. Tak sme uháňali bicyklami asi 15 minút, ľudia boli po cetsách a chodníkoch len výnimočne.
Neviem komu, ale niekomu z nás (Veronika, ja, Jur - aj Luboš šiel, ale ten sa hral na slušného) napadla najlepšia myšlienka dňa.
Vrieskať nadávky na celé hrdlo, aj tak nikto nerozumie.

Každý okrem Ľuboša dal zo dve ustálené spojenia. Jedno z mojich bolo pojebaný kokot.

Aj nadávka poteší, keď si ju poviete nahlas raz do roka. Čo tak ešte vrešťať na plné hrdlo. Pomedzi ľudí. Čo nič nerozumejú. HA.

(Minulý rok nás (mňa a J.) viezol v aute taliansky manželský pár, ktorý nevedel ani slovo po slovensky.
"má na hlave obrovské ošťaté hovno" - náramne nás to zabávalo.. :3 )

Trieste, 2016

10 korunáčka

J. mi dal 10 korunáčku, keď mi bolo smutno. :-)