piatok 13. februára 2015

Matka

Infarktujem, nerozumiem, ignorujem, odvrávam iróniou. Povrchná, hysterická, vymýšľajúca si, zábudlivá, urážlivá. 

Zbadám však jej ozajstný bôľ a pichne ma v srdci, ako už dávno nie. Zranená, nepochopená, zdanlivo nemilovaná. Môže sa taký človek správať príjemne, rozumne, empaticky? Nie, nemôže. 

Kiež by som Ťa mohla vytrhnúť a vhodiť do príjmností. Sme si však príliš nepodobné. Nikdy mi ani neuveríš, že cítim, ako veľmi ťažko Ti je. 

Moja mamka. Kedysi som jej povedala, že ju ľúbim len kvôli tomu, že je môj rodič. Že by ma ako človek nikdy v živote nezaujala. Prispela som k jej utŕpeniu...


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára