pondelok 13. apríla 2015

Fúzatá krehkosť

6:21 z Brna. Vedľa si prisadne dievčatko (tipujem vek 12, ale ja nikdy neviem kto má koľko rokov, len na dôchodcovi vidím, že je asi starý, aj keď Chudík mi pripadá, že má minimálne 105)..
dievčatko s mamkou.  Vyzerá byť drsňačkou, ide na nejakú súťaž. Hlasno dáva najavo svoje názory, vôbec nie nesympatické na jej vek, páči sa mi, že v nedeľu skoro ráno ide športovať.

Obdivujem ju, pôsobí sebavedomo, vtipne a vôbec jej nevadí, že má retardovane zimnú čelenku na hlave po celý čas. Mamka sa jej spýta, či chce už raňajkovať a ona rozhodne vyhlási: "JO, DEJ MI TEN ŘÍZEK!" (vlak sa ešte nepohol, bolo asi 6:15 ráno, môj chatrný žalúdok ostal v nemom úžase, chudák by takto ráno nezvládol prijať rezník)
Napadne mi, že bude raz kamionistkou, nie len sekerou na svojho muža...

Po chvíľke sa krúti, potrebuje na wecko. Jedno je zavreté, do ďalšieho vagónu "neprojede", lebo sa bojí toho spájajúceho priestoru. Keď sa vlak pohne, otvoria wecko. Vráti sa z neho za 5 sekúnd hotová s vyhlásením, že "má strach z malých prostorů, nebo co"

Potom sa zháči, že vlak ide 159km/h (ťapnem si s ňou v mysli, že ma to tiež minule vydesilo). Cez okno ani nevidí koľajnice, také sú rozmazané! Zhodnotí, že by neletela lietadlom, lebo to ide ešte rýchlejšie. Povedala by mu "stůj satane!" (robí gestá alá policajt na križovatke).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára