streda 27. mája 2015

2

2 roky. Najkrajšie. Najkrajšie a najťažšie 2 roky môjho života.

Je mi stále záhadou, ako to, že je niekto po mojom boku. Nevedela som si to predstaviť, ako by si mal vyzerať, aký by si bol, aby si dokázal mať rád toto dievča.

Toto dievča je pojašené, stratené, uzavreté, ubolené... No schopné ľúbiť. Z celého srdca. Nielen teba, ale aj zvyšok sveta.
 Keď bolo samé, často mávalo pocit zaľúbenosti, nenamierený k nikomu. Len tak, mávala ním radosť z lásky. Ten pocit malo rado, vzduch jej city nemal šancu zraniť, nemohli sa mu zunovať...

Pohladiť však nedokázal.

Desí ma, že najkrajší pocit, ktorý pri Tebe zažívam, nie je samozrejmý. Pocit pokoja, nájdenia seba samej, zahojenia toho, čo kedysi bolelo.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára