Mám rada električky. Veľmi. Radšej, ako autobusy. (aj keď mám rada aj tie, vrámci MHD)
Nevadí mi, že sú vraj pomalé, veď podľa mňa robia, čo môžu. Nevychytávajú schválne červenú, alebo si nevyžiadavajú auto v koľajisku.
Mám rada ich zvuky. Škrípanie pri brzdení, drkotanie koľají, zvuk v nadpise a aj tetu čo hlási. (Brnenskej tete nech je zem ľahká.)
Mám rada tie také, čo majú zadné sedadlá vysoko. Cítim sa ako kormidelníčka električky, keď tam sedím. (Musela som si teraz zazjapať KORMIDELNÍK ČAS! tak rýchlo ako Jarko :3)
Dúfam, že navždy budú. Mesto by bez nich prestalo byť mestom. A mohli by si nechávať aj tie staré, bez kožušinkovej sedačky. Ale aj novšie modely ma ako tak uspokoja.
Příští zastávka: VESTIČKOVA!
(Som si takú vymyslela včera)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára