Tieto Vianoce mám zázračne pomerne kľudné. Prispieva k tomu asi môj dospelejší postoj, že si nechávam v sebe svoje nervy nad vecami, z ktorých ma ide roztrhnúť. Tak je o jedno hundranie a o jeden krik menej. Neopetovanému kriku sa potom nechce pokračovať a je pokoj :)
Dostala som celkom pekné darčeky. Vo veľmi peknej darčekovej taške! Pozerám sa akurát na ňu a ani neviem, prečo sa mi až tak páči, lebo je dosť čačaná.
(Pijem akurát espresso vyrobené v mamkinom kávovari Dolce gusto, s prevareným mliekom v takom tom hliníkovom hrnci čo vreští keď vrie a prisypala som si škoricu. Zbožňujem jej vôňu :3 aj chuť aj všetko. Super je. Káva pomenej, ale to nevadí. Jurčik mi spraví lepšiu, keď budeme spolu, dostal na Vianoce pražičku na kávu :) )
Máme gigantický vianočný stromček. Ľúbim ho. Aj babke (tej, po ktorej sa podobám na Brežneva) sme boli vyzdobiť stromček. Babka je malinká, s čiernymi smiacimi sa očami. Veľmi rada maškrtí a má najlepší humor sveta - ticho zahundre srandu bez smiechu a ja sa až splačem od rehotu. Dali sme jej na stromček veľa saloniek, tak sa tešila, že bude mať na čo chodiť. (Na druhý deň jej ocko povedal, že by mala schudnúť a strašne sa urazila, že veď nie je najtučnejšia na svete :D Strašne mi je ľúto, že som pri tom nebola, lebo to muselo byť na ZOŠIKAŇE :D)
Babka mi rozprávala, aký som bola bitang. Aj z toho som sa smiala strašne. Z tých príhod som asi fakt bola - dobrodružne som jej utekala a vždy keď ma už išla na ulici chytiŤ, s rehotom som vyštartovala ďalej. Raz pri úteku som vbehla do nejakého obchodu a skryla sa za plachtu nejakú. Nevedela ma nájsť. Mala som asi 4 roky.
25.12. mi bolo celý deň do smiechu, rehotala som sa z hoc čoho. Ale strašne, ani som nevedela prestať miestami. Nenormálniem niekedy. Ale, smiať sa dobre je.
Bez hanby najmenšej - zbožňujem darčeky. A keď ma chce niekto obdarovať, tak mu nebránim. Šak asi to aj jeho teší, že mi niečo daruje. Asi som neskromná a hrozná. Jój. (Ešte nejaké dostanem, jemine, ako sa teším :D) O:-)
:))
OdpovedaťOdstrániť