streda 17. februára 2016

16.2.2016 "Áno."

Báseň pre mňa, z 27. mája 2013.



Zo dňa roku moja
Nulka v očiach svieti.
Sedeli sme spolu,
pouhou cestou na 12-ku.

Ušlo ti ich 12, tuším,
čo už, keď ťa objať musím.
Džgavá rároha ryčí,
že dornychžským žabám čká sa z mačiek.

Mačiek - mačičiek.
Čo už? Čuš,ty trúby púť!

Báseň pre mňa z obdobia medzi:

V kuchyňke študentského bytu,
na dvoch starých kreslách,
tých čo nikto nechcel
a ľúto bolo:
Sedeli sme nocou
iba Boh, ty i ja,
ba páčis´ mi veľmi,
ak hľadáme ho obaja.
Tej noci pocítil som
v hrudi strach a ohník.
Po váhaniach a chybách
sa Ti priznám:
Ľúbim Ťa!


Báseň pre mňa z 16. februára 2016.

Vezmeš si ma?

1 komentár: