Michal ma včera povzbudil do nového príspevku na blogu.
Keď mi napísal, nech niečím prispejem, zamyslela som sa, či mám tak nevýrazný alebo nenasierajúci ma život, že až tak neprispievam. Nie, skôr som dostala opäť priestor na zverovanie sa reálnej osobe a zabudla na toto tu čudo. Ale!
Som chorá a poprosila som dnes J., nech mi nakúpi zeleninu a kuracie krídla na kuraciu polievku. Strašne sa na ňu teším, aj keď necítim ani najmenšiu chuť.
Z obchodu mi zavolal, že majú iba gigantické zelery, či mi má brať aj taký, nakoniec sme sa dohodli na vopred nakrájanej polievkovej zmesi v krabičke.
Keď mi ju doniesol, v sáčku mal navyše malinký petržlen. Bol tak malý, že pri pokladni ho nebrala ani váha, z čoho bola pani predavačka nešťastná.
Neskutočne milý zadarmo petržlen :-)
Dnes som sa rozhodla, že si mesiac nevydžabnem nič na tvári. Iba keby tam mám niečo strašne rušivé, čo by priťahovalo pozornosť.
(* zaznačnujem si, keby si po rokoch nespomeniem na tento obrat, ktorý ma rozosmieva - petržlen v talianskej slovenčine kuchára Massima)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára