streda 9. novembra 2016

Deviateho jedenásty

Je pre mňa zaujímavé, ako počuť v ženskom smiechu to, že daná žena nie je príliš bystrá. U chlapov som to zatiaľ nespozorovala, len ženy sa hneď prejavili. (Ako aj práve teraz jedna neznáma za mojimi dverami)

Ja som pár ľuďom už liezla za život na nervy svojím rehotom. Mám ho divný, uznávam, ale ja sa dokážem ešte aj na mojom smiechu smiať.
Pamätám si, že keď som bola mladšia, tak som podvedome preberala druhy smiechov od ľudí okolo mňa, ktorý ho mali nejakým spôsobom výrazne odlišný od iných.

Môj súčasný rehot je zmesou smiechu Richarda S. a Paľa R. Paľo už ani netuší, že existujem. Kedysi bol do mňa zaľúbený veľmi. Bolo to úsmevno-milé, bol mladší ako ja, veľmi veľký zbojník. Ale voči mne sa správal vždy slušne. Ľúbil ma aj jeho brat. Ten ma neznáša. No nič, snáď sa majú obaja dobre. :-)

V súčasnej dobe svoj rehot príliš neprejavujem, ale minule som sa po práci utrhla z reťaze a pustila si na youtube malého cigána, ktorého uniesol satan a potom cigánku, ktorá vynašla moju obľúbenú vetu HEJ JEM PSOCH! teraz varim... :-))) a už to išlo. Odvtedy ma vždy kolega prosí, keď okolo mňa prejde: "jankoo, zasměj se!". Mám fanúšika :-) asi padol na hlavu.

Dnes som umyla na našom byte wcko, ktoré sa začínalo podobať na to z Trainspottingu. No čo, chlapi radi ošikujú všetko naokolo asi. Ktovie, možno keby mám penis, tiež mi príde vtipné jazdiť s ním po mise do kruhu pri čúraní. Takže mám aj kúsok pochopenia. Ale len kúsok.

Mám dobrú budúcu švagrinú. Je múdra a je v nej toľko lásky, až nerozumiem, ako môže také stvorenie existovať. Hlavne v takom obrovskom kontraste k ľuďom, ktorí sa okolo mňa pohybujú (a ktorí dnes volili...)
Nie je to tu preto, že si to asi prečítaš. Je to tu preto, že je to pre mňa jedna z najdôležitejších vecí za posledných pár dní, ktoré som pocítila a ktoré mi pomohli.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára