Akurát som si znovu pozrela film Hours. Stále som si neprečítala nič od Virginie Woolf.
Momentálne čítam Jeden z nás - Príbeh o Nórsku (o Andersovi Breivikovi)
Obe veci trochu súvisia.
A aj tretia, ktorej som porozumela len nedávno. Poburuje ma veľmi veľa častí Biblie, vyhlásení cirkvi a kadečo z tejto oblasti.
Jedna z nich bola, neviem v ktorej časti presne, ale je to Starý zákon zrejme. Ten čo je veľmi hriešny, je prekliaty a spolu s ním 10 ďalších jeho pokolení.
No čo do pekla oni za to môžu? Totálna idiotina.
Môj dedo je človek, ktorý prekročil za svoj život minimálne x ľudsky slušných medzí. Píšem to čo najjemnejšie, skutočnosť je trochu menej pekná.
Vypočula som si viacero príhod, ako týral či už moju matku, alebo jej súrodencov. Hovorili my ich moja babka - manželka, moja matka...
Babke som mala chuť vylepiť facku, s akou nostalgiou mi príbehy hovorí na dvore domu, v ktorom naďalej obskakuje páchateľa.
Pri matke som ako dospelejšia dokázala po týchto príbehoch konečne pochopiť, prečo je taká, aká je.
Je jedným z pokolení po dedovi. Utýraná navždy. Má na sebe toľko rán, že nedokáže byť vyrovnanou plne láskavou osobou, preto pár rán pozanechávala aj ona. Napriek tomu som vďačná za to, aké úsilie vložila do toho, aby zo seba dala to najlepšie pre mňa.
Ďalším pokolením som ja. S jemnejšími ranami, ako má ona. Stále ich však bohužiaľ viem tiež rozdávať, dúfam len, že omnoho jemnejšie.
Od svojich cca 15stich sa veľmi snažím odvrátiť od tohto prúdu. V čistom rybníku však stále neplávem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára