Tŕp, tráp

Poteš sa! Veď ťa prijali tam, kam si chcela.
Čo robíš? Dosiera sa to. Nič z toho, že ťa prijali aj na tú, aj na tú školu.

Poteš sa! Dostala si najkrajší vianočný darček. Cupitá, je krásny. Má ťa rád.
KDE SI?! Navždy si odišiel. Vzali mi ťa. Prázdno. Viem, že si mŕtvy.

Poteš sa! Lásku máš.
Naozaj mám? Uhýnam.

Balkón od Banketu

Brnenský balkón.

Osa na mňa útočí! No čau.
Suseda vypráža, určite chlebík vo vajíčku.
Počuť od niekoho Ficov prejav. Ew.
Počkať! Prekrývajú ho krásne ľudovky!
Poteší ma to,uchlipnem si z kávky.
Kávka z popradských kávových plantáží.
Nie som barbar,len ma ťahá na spánok.
Arabika viečka nenakojí.
Pod nimi oči mi čítajú knihu.
Rakovina. Solženicyn. Vyhnanec nobelant.
Z knihy trčí záložka a na nej ostalo nezakryté len jedno slovo.
Príznačné.

LAHODNĚ.
Tak mi asi aj je.

Na hojdacej sieti z textilu si už sused asi nepoleží veľa. Ani keď bolo teplo tam nebýval. Ale má za ňou obrovský plagát palmy s morom.
Strašný gýč. Ale na moje prekvapenie, veľmi sympatický.
(vždy sa tam pozerám a verím,že to tam nainštaloval chlapec svojej milej,ktorá bola smutná,že nemôžu ísť k moru,tak ju chcel takto potešiť :3)

Inde vidím živú palmu, z ktorej rastú paradajky?!

Asi ma uštipla včela. A výťah chodí,ale občas zavezie na zlé poschodie.

Psik

Veľmi chcem psíka. Mám pocit, že ma nemôže mať už nikto iný tak silno rád, ako moji rodičia, iba psík by to dokázal.

A mala by som ho tiež rovnako rada.

Čo?

23 mám a človek sa spýta: "plánujete nejako budúcnosť,akože vy dvaja spolu?" (ja s mojím J)

Vyschne mi v hrdle,pretože viem,že on so mnou žiadne nemá. Zahovorím to, že v tomto období neplánujeme nejako. On pokrúti hlavou, súhlasí, že nie.

Ahoj dievča, si samé ako prst, budúcnosť si prestaň predstavovať,lebo ostaneš ešte viac ranená.

Ciling

Mám rada električky. Veľmi. Radšej, ako autobusy. (aj keď mám rada aj tie, vrámci MHD)

Nevadí mi, že sú vraj pomalé, veď podľa mňa robia, čo môžu. Nevychytávajú schválne červenú, alebo si nevyžiadavajú auto v koľajisku.

Mám rada ich zvuky. Škrípanie pri brzdení, drkotanie koľají, zvuk v nadpise a aj tetu čo hlási. (Brnenskej tete nech je zem ľahká.)

Mám rada tie také, čo majú zadné sedadlá vysoko. Cítim sa ako kormidelníčka električky, keď tam sedím. (Musela som si teraz zazjapať  KORMIDELNÍK ČAS! tak rýchlo ako Jarko :3)

Dúfam, že navždy budú. Mesto by bez nich prestalo byť mestom. A mohli by si nechávať aj tie staré, bez kožušinkovej sedačky. Ale aj novšie modely ma ako tak uspokoja.

Příští zastávka: VESTIČKOVA!
(Som si takú vymyslela včera)

Burg Hochosterwitz

Len by som Ťa stískala. 

Nie si mi cudzí, ničím. 

Som pokojná, a to nie som pokojná ani vtedy, keď sa mám sretnúť s človekom, ktorého poznám 10 rokov. 

Môj znak zaľúbenosti je neprítomnosť motýľov v bruchu. Tie tam mávam skoro vždy, vždy, keď mi je nepríjemne. 

Pokojné bruško a kútiky pier samovoľne sa krútia do úsmevu. 

Sedíš mi naproti a ja Ťa ľúbim.

Niekedy by som bola radšej hlupšia.

Mať ľavičiarov rodičov, ktorí sa politike "rozumejú" na základe občasného sledovania TA3 nie je potešujúce.

Mať otca, ktorý vás na základe neviem čoho (asi na základe mojich hundraní proti politike Ruska, proti politike SMERu atď) obviní, že sa mu zdá, že by ste najradšej šli so samopaľom bojovať za Ukrajinu a vstúpiť do sekty - zamrzí.

A keď sa potom vykričíte, čo všetko vás na tom sere, s pocitom, že po takých faktoch a argumentoch by sa volič Fica zahanbil na zvyšok svojho života dostanete odpoveď - "nechápem načo sa ozývaš, keď sa tomu absolútne nerozumieš" - sa hodíte o posteľ a nariekate zo zúfalstva. Zabolí to viac, ako od neznámych mudrcov v diskusiách.

A pritom sú to rodičia, čo chcú pre svoje deti a vnúčatá to najlepšie. Chcú, ale robia presný opak.