Silná schránka, no pominuteľná.
Silné vnútro, no krehké.
...
Pokiaľ na zemi si, vezmi a obijmi vnútro.
Zahaľ ho, potrebuje ťa.
Nežne, bo pamätá a puká ľahko.
Ale!
Ak naplno vypučané je...
Nauč sa od neho to, čo ťa spraví večným.
Áno, Ty. Ty, muž.
pondelok 26. októbra 2015
sobota 17. októbra 2015
Občas aj dobre.
Nasadnem na bicyklík, malý oranžový. Dočiahnem nohami na zem, to je pre mňa nesmierne dôležité, keďže mávam strachy, že padnem.
Je otrasne horúco, no keď vyrazíme, vetrík mi začne viať sukňou šiat. Občas sa zahanbím, vyletia až neslušne vysoko. V meste sa to nehodí, kde aký ujo a teta by sa mohli nepekne pozrieť.
Vychádzame však z oblasti pešej zóny, bližšie k moru, ono vonia a ja nechávam viať sukničku už ako chce ...
Jazdím rýchlo, od radosti si občas vykríknem, som na výlete, na slobode, na vôni, na kráse.
Je mi pokojne, mám chuť zotrvať v tomto rozpoložení navždy.
Šaty mi vejú a ja ľúbim. Len tak, celým telom a dušou, milujem bezhranične a bezcieľne.
(Pocity z leta, Trieste 2015)
Je otrasne horúco, no keď vyrazíme, vetrík mi začne viať sukňou šiat. Občas sa zahanbím, vyletia až neslušne vysoko. V meste sa to nehodí, kde aký ujo a teta by sa mohli nepekne pozrieť.
Vychádzame však z oblasti pešej zóny, bližšie k moru, ono vonia a ja nechávam viať sukničku už ako chce ...
Jazdím rýchlo, od radosti si občas vykríknem, som na výlete, na slobode, na vôni, na kráse.
Je mi pokojne, mám chuť zotrvať v tomto rozpoložení navždy.
Šaty mi vejú a ja ľúbim. Len tak, celým telom a dušou, milujem bezhranične a bezcieľne.
(Pocity z leta, Trieste 2015)
štvrtok 8. októbra 2015
Nehnevám sa navždy.
Sadíš mi kvietky, sadíš mi kytičky... radujem sa z nich, rada Ťa mám, nepustím Ťa.
Neboj sa, nepadneš, držím Ťa. Pozri na ne, aké sú krásne.
Zviazal si ich pre mňa. Ako jedne z mnohých.
Z tých, ktoré ťahajú ma z ničôt.
Kvietky, slová, objatia...
Ďakujem.
Neboj sa, nepadneš, držím Ťa. Pozri na ne, aké sú krásne.
Zviazal si ich pre mňa. Ako jedne z mnohých.
Z tých, ktoré ťahajú ma z ničôt.
Kvietky, slová, objatia...
Ďakujem.
pondelok 5. októbra 2015
Životné priznania
Mám rada, keď si niekto vo filme umýva zuby a vyplachuje si potom ústa. Pripadá mi ten daný záber taký autentický, realistický, nie filmový.
Takže - rada sa pozerám na ľudí umývajúcich si zuby.
A tadadááá - mám rada filmy Twilight. Kristen Stewart si tam pekne umýva zuby pred naplnením svadobnej noci v jednej časti. Ale nielen preto sa mi páčia tie filmy. Asi by sa na mňa pozreli divne ľudia, že sa mi to páči. Ale neskutočne ma priťahuje tá pochmúrnosť u takmer všetkých záberov. Rovnako ako ma priťahuje špinavý hnusný kriminálny Londýn z minulých storočí. (odbočka)
Dej ma nijako nenadchol, to asi nečudo. Ale som tajne zaľúbená do Kristen Stewart O:-)
- jeden by si aj pomyslel, že teda mám vkus! :-)))) (samozrejme, že mám. veľmi dobrý ho mám.)
Som inak zase chorá, nádchujem. Práve som vopchala ruku do kvapky medu (!!! nerv) na stole, čo mi tam padla. Med má bieliace účinky ako tak pozerám - ostal tam svetlý fľak. Stolová hygienička som.
nedeľa 27. septembra 2015
Tŕp, tráp
Poteš sa! Veď ťa prijali tam, kam si chcela.
Čo robíš? Dosiera sa to. Nič z toho, že ťa prijali aj na tú, aj na tú školu.
Poteš sa! Dostala si najkrajší vianočný darček. Cupitá, je krásny. Má ťa rád.
KDE SI?! Navždy si odišiel. Vzali mi ťa. Prázdno. Viem, že si mŕtvy.
Poteš sa! Lásku máš.
Naozaj mám? Uhýnam.
Čo robíš? Dosiera sa to. Nič z toho, že ťa prijali aj na tú, aj na tú školu.
Poteš sa! Dostala si najkrajší vianočný darček. Cupitá, je krásny. Má ťa rád.
KDE SI?! Navždy si odišiel. Vzali mi ťa. Prázdno. Viem, že si mŕtvy.
Poteš sa! Lásku máš.
Naozaj mám? Uhýnam.
piatok 4. septembra 2015
Balkón od Banketu
Brnenský balkón.
Osa na mňa útočí! No čau.
Suseda vypráža, určite chlebík vo vajíčku.
Počuť od niekoho Ficov prejav. Ew.
Počkať! Prekrývajú ho krásne ľudovky!
Poteší ma to,uchlipnem si z kávky.
Kávka z popradských kávových plantáží.
Nie som barbar,len ma ťahá na spánok.
Arabika viečka nenakojí.
Pod nimi oči mi čítajú knihu.
Rakovina. Solženicyn. Vyhnanec nobelant.
Z knihy trčí záložka a na nej ostalo nezakryté len jedno slovo.
Príznačné.
LAHODNĚ.
Tak mi asi aj je.
Na hojdacej sieti z textilu si už sused asi nepoleží veľa. Ani keď bolo teplo tam nebýval. Ale má za ňou obrovský plagát palmy s morom.
Strašný gýč. Ale na moje prekvapenie, veľmi sympatický.
(vždy sa tam pozerám a verím,že to tam nainštaloval chlapec svojej milej,ktorá bola smutná,že nemôžu ísť k moru,tak ju chcel takto potešiť :3)
Inde vidím živú palmu, z ktorej rastú paradajky?!
Asi ma uštipla včela. A výťah chodí,ale občas zavezie na zlé poschodie.
Osa na mňa útočí! No čau.
Suseda vypráža, určite chlebík vo vajíčku.
Počuť od niekoho Ficov prejav. Ew.
Počkať! Prekrývajú ho krásne ľudovky!
Poteší ma to,uchlipnem si z kávky.
Kávka z popradských kávových plantáží.
Nie som barbar,len ma ťahá na spánok.
Arabika viečka nenakojí.
Pod nimi oči mi čítajú knihu.
Rakovina. Solženicyn. Vyhnanec nobelant.
Z knihy trčí záložka a na nej ostalo nezakryté len jedno slovo.
Príznačné.
LAHODNĚ.
Tak mi asi aj je.
Na hojdacej sieti z textilu si už sused asi nepoleží veľa. Ani keď bolo teplo tam nebýval. Ale má za ňou obrovský plagát palmy s morom.
Strašný gýč. Ale na moje prekvapenie, veľmi sympatický.
(vždy sa tam pozerám a verím,že to tam nainštaloval chlapec svojej milej,ktorá bola smutná,že nemôžu ísť k moru,tak ju chcel takto potešiť :3)
Inde vidím živú palmu, z ktorej rastú paradajky?!
Asi ma uštipla včela. A výťah chodí,ale občas zavezie na zlé poschodie.
utorok 1. septembra 2015
Psik
Veľmi chcem psíka. Mám pocit, že ma nemôže mať už nikto iný tak silno rád, ako moji rodičia, iba psík by to dokázal.
A mala by som ho tiež rovnako rada.
A mala by som ho tiež rovnako rada.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
