pondelok 4. apríla 2016

Dobré ránko

Raňajkujem, síce o desiatej, ale predsa! Dalo by sa to zaradiť medzi moje životné mýlniky, keďže mám problém jesť hlavné jedlo dňa. (Teraz mi napadlo, že v jedálnych lístkoch sa píše pri iných jedlách hlavné, to je jedno.)

Ale pospala som si dobrých 8 hodín.Vonku je pekne, také moje leto. Užívam si to, kým príde leto ostatných, moja pohroma. Dnes budem písať bakalárku, dúfam, že húževnatejšie ako včera.

Nudný výplach hlavy. čau.

pondelok 29. februára 2016

Kam odchádza.

Čo prežíva vnútro človeka s depresiou, netuším. Dovolím si myslieť si, že pár skutočne depresívnych momentov som si odžila aj vo svoje hlave. Trvali však krátko, hodinu-dve. Neviem si predstaviť, čo by so mnou spravili dni, mesiace..

Takú utrápenú myseľ by som objala. Aj som objímala, nie raz, nie dva krát... Milovala som ju, aj ju milujem. Cítila som však aj obrovskú nenávisť. Nenávisť k skutočnosti, že niekdajšia láska k životu, ku mne, sa vytráca z tej duše. Obviňovala som toho, od ktorého tá láska prúdi. Mala som chuť kričať, udierať, prestať veriť, vydrať si lásku aj z mojej duše. Prečo sa tomu všetkému Boh prizeral a ešte mu aj priťažoval? Tieto pocity hnevu sa mi prepletali so smútkom a beznádejou.

Bola som rozodnutá, že keď sa mu uľaví, opustím ho. Dovtedy mu pomôžem ako budem môcť, lásku som už na oplátku nedostávala, neverila som, že po tej strate niekde ešte prežíva. Jednoducho láska venovaná mne, umrela.

Spomínam si, ako ho vždy nové tváre aspoň na chvíľu rozptýlili. Moja pre neho neznamenala nič.

Dnes potichu tuším. kam sa na ten čas ukryla. Odložil si ju ku mne. Pomaly mu ju neporušenú vraciam, nabrala však iný tvar.

streda 17. februára 2016

16.2.2016 "Áno."

Báseň pre mňa, z 27. mája 2013.



Zo dňa roku moja
Nulka v očiach svieti.
Sedeli sme spolu,
pouhou cestou na 12-ku.

Ušlo ti ich 12, tuším,
čo už, keď ťa objať musím.
Džgavá rároha ryčí,
že dornychžským žabám čká sa z mačiek.

Mačiek - mačičiek.
Čo už? Čuš,ty trúby púť!

Báseň pre mňa z obdobia medzi:

V kuchyňke študentského bytu,
na dvoch starých kreslách,
tých čo nikto nechcel
a ľúto bolo:
Sedeli sme nocou
iba Boh, ty i ja,
ba páčis´ mi veľmi,
ak hľadáme ho obaja.
Tej noci pocítil som
v hrudi strach a ohník.
Po váhaniach a chybách
sa Ti priznám:
Ľúbim Ťa!


Báseň pre mňa z 16. februára 2016.

Vezmeš si ma?

streda 3. februára 2016

MZK

Praxujem (akože) v MZK. Som chorá, kýchla som si medzi policami toľko krát, ako hádam ešte nikdy, fakt. Kýcham do šálu a nie sú tam ľudia, tak sa nemusia báť.

Trochu ma tam chytá zúfalosť, že existuje toľko super kníh a ja nemám šancu prečítať si ich všetky za život. Ale zasa som zistila, že si tam môžem požičať napríklad slovník taliansky, ak by sme šli znova do Trieste v lete, nemusím si kupovať. (Objav roka, ja viem. :( :D)

Knižnica je veľmi super. Aj super kresielka má. Budem tam chodiť veľa. (To chcem vidieť)

utorok 26. januára 2016

Krv

Keď som ťa videla prvý krát krvácať z nosa,
skoro som umrela.
Lebo si mi pripadal,
že umieraš tiež.

Neumrel si.
Aj keď celá kúpelňa vyzerala,
že sa tam porozrezávalo minimálne 5 ľudí.
Aj to hemofilikov.

Dnes sa toho už až tak nebojím,
krvky z nosíku. (Mojej stále, dúfam, že mi nikdy nepôjde!)
Bojím sa iného.
Preto prúď, nezastav, nezamrzni.

Áno, ty krv, myšlienka, túžba...

nedeľa 17. januára 2016

A ja v kabáte, trasúc sa.

Nachytanie čerstvého vzduchu na balkóne. Iné sa nestíha - skúškové.

Mrzne, preto sa pozriem, či na konároch veľkého stromu sú jeho tradiční obyvatelia. 
Dnes je tam len jeden. Malý, čierny, učupený drozd. V podrepe. Nehybne. 

Jaj či si len odolný, ty vtáčik jeden!

štvrtok 7. januára 2016

Peknosť hudby

Dávnejšie som si uvedomila, že keď niekomu pustím hudbu, ktorá sa mi strašne páči, počas toho, ako mu ju púšťam, sa mi zdá nezaujímavá, oničom. Neviem prečo to tak je. Vždy sa zľaknem, že sa mi už navždy prestala páčiť.

Mamka mi dokonca dokázala znechutiť hudbu Jara Filipa. !!! To sa ani nedá veď. Šak on má super.
Predchvíľou sa mi PJ Harvey zdala byť málo zaujímavá už, lebo som ju poslala kamarátovi. No ešte ona nezaujímavá ...

Ale potom si ju (hudbu, ale aj PJ) pustím sama pre seba a znova ju ľúbim. Divný jav. Asi sa cítím nepríjemne, keď tuším, že ju ten druhý neocení tak ako ja a nasmerujem svoje znechutenie voči skladbe.

NIKDY VÁM UŽ NIČ NEPUSTÍM! Hahahhahahaaa. Iba ak by mal niekto taký super hudobný vkus ako ja. To by som zvážila.