Slabá chvíľa z 10.4.

Ako pes priviazany na pol metrovú reťaz. 

Raz týždenne dostáva vychádzku po CELOM dvore, na 2 minúty. 

Teší sa, vrtí chvostíkom a verí, že tentoraz už ostane navždy navoľno.

 Ale nie, to len pán zatiaľ ľstivo skracuje jeho reťaz o jedno oko,tak ako zakaždým.

Psík občas premýšľa, či by si neodhryzol nohu, za ktorú je priviazaný a utiekol by. Preč,ďaleko. 

Potom si to však rozmyslí, lebo pán mu nadeľuje veľmi chutné granulky, aj z dobrého obeda sa mu zavše zvýši. 

Čo keď vo svete také nenájde? Aj hladká ho tak príjemne...

Lenže zo spánku ho vytrhá myšlienka. 

Čo ak ostane priviazaný už len na jedno oko reťaze? 

Koniec dvojminútovým vychádzkam, koniec vyhliadok na voľný pohyb po peknom dvore.

Nevhodný príspevok, pobúrenie!

Robert Kodym.

 Ja ho podzigam.

Duch mesta.

Fuu fu fu fuuu fu fu fuuuu. Jana Kirschner.

Zbožňujem Brno. Dnes večer tak pekne voňalo, ako keby som pri mori.
Voňalo aj ľuďmi, nejako sa každý stáva usmiatejším, slobodnejším.

Na chodníku, na terase, na kávičke, na gitare, s foťákom, v sukni, šialeným tempom na bicykli, so zmrzlinou, na skejborde, nohami vo fontáne.

Bezdomovci už nemrznú, s psíčekmi sa prechádzajú. Čoraz viac pozorujem, ako má bezdomovec psíka. Veľmi ma to hreje pri srdci, že majú spoločníka, ich ešte určite viac.

Vychutnávam si tieto jarné momenty, leto mi už tak voňať nebude. Dobre mi je.

Dobré ránko

Raňajkujem, síce o desiatej, ale predsa! Dalo by sa to zaradiť medzi moje životné mýlniky, keďže mám problém jesť hlavné jedlo dňa. (Teraz mi napadlo, že v jedálnych lístkoch sa píše pri iných jedlách hlavné, to je jedno.)

Ale pospala som si dobrých 8 hodín.Vonku je pekne, také moje leto. Užívam si to, kým príde leto ostatných, moja pohroma. Dnes budem písať bakalárku, dúfam, že húževnatejšie ako včera.

Nudný výplach hlavy. čau.

Kam odchádza.

Čo prežíva vnútro človeka s depresiou, netuším. Dovolím si myslieť si, že pár skutočne depresívnych momentov som si odžila aj vo svoje hlave. Trvali však krátko, hodinu-dve. Neviem si predstaviť, čo by so mnou spravili dni, mesiace..

Takú utrápenú myseľ by som objala. Aj som objímala, nie raz, nie dva krát... Milovala som ju, aj ju milujem. Cítila som však aj obrovskú nenávisť. Nenávisť k skutočnosti, že niekdajšia láska k životu, ku mne, sa vytráca z tej duše. Obviňovala som toho, od ktorého tá láska prúdi. Mala som chuť kričať, udierať, prestať veriť, vydrať si lásku aj z mojej duše. Prečo sa tomu všetkému Boh prizeral a ešte mu aj priťažoval? Tieto pocity hnevu sa mi prepletali so smútkom a beznádejou.

Bola som rozodnutá, že keď sa mu uľaví, opustím ho. Dovtedy mu pomôžem ako budem môcť, lásku som už na oplátku nedostávala, neverila som, že po tej strate niekde ešte prežíva. Jednoducho láska venovaná mne, umrela.

Spomínam si, ako ho vždy nové tváre aspoň na chvíľu rozptýlili. Moja pre neho neznamenala nič.

Dnes potichu tuším. kam sa na ten čas ukryla. Odložil si ju ku mne. Pomaly mu ju neporušenú vraciam, nabrala však iný tvar.

16.2.2016 "Áno."

Báseň pre mňa, z 27. mája 2013.

Dž

Zo dňa roku moja
Nulka v očiach svieti.
Sedeli sme spolu,
pouhou cestou na 12-ku.

Ušlo ti ich 12, tuším,
čo už, keď ťa objať musím.
Džgavá rároha ryčí,
že dornychžským žabám čká sa z mačiek.

Mačiek - mačičiek.
Čo už? Čuš,ty trúby púť!

Báseň pre mňa z obdobia medzi:

V kuchyňke študentského bytu,
na dvoch starých kreslách,
tých čo nikto nechcel
a ľúto bolo:
Sedeli sme nocou
iba Boh, ty i ja,
ba páčis´ mi veľmi,
ak hľadáme ho obaja.
Tej noci pocítil som
v hrudi strach a ohník.
Po váhaniach a chybách
sa Ti priznám:
Ľúbim Ťa!


Báseň pre mňa z 16. februára 2016.

Vezmeš si ma?

MZK

Praxujem (akože) v MZK. Som chorá, kýchla som si medzi policami toľko krát, ako hádam ešte nikdy, fakt. Kýcham do šálu a nie sú tam ľudia, tak sa nemusia báť.

Trochu ma tam chytá zúfalosť, že existuje toľko super kníh a ja nemám šancu prečítať si ich všetky za život. Ale zasa som zistila, že si tam môžem požičať napríklad slovník taliansky, ak by sme šli znova do Trieste v lete, nemusím si kupovať. (Objav roka, ja viem. :( :D)

Knižnica je veľmi super. Aj super kresielka má. Budem tam chodiť veľa. (To chcem vidieť)