Uvnitř tančím (nie film, naozaj)

Po ceste domov začujem ľudovkové spevy, výkriky, hudbu. Už sa usmievam, a to ešte ani nepoznám zdroj.

V jednej miestnosti, starej ošarpanej budovy Univerzity obrany, sú poottvárané okná dokorán.V nich sa mihajú mladí chlapci, vyetšujú sa, tancujú. Vojaci.

Závidím im, no úsmev ma neopúšťa, ešte viac sa prehĺbi.

Doma si konečne pozriem Intouchables (trvalo mi to až doteraz). Pijem víno, lebo sa mi podarila skúška.
Film je krásny. Úprimnosť, radosť, humor, hlboké city. Porozumenie aj napriek odlišnej dimenzii.

Neviem, či existuje niečo krajšie, ako úprimnosť. Rozosmieva oči, znežňuje dotyk,..

Často mám problém byť úprimná, mám strach, že vtedy vyzniem nedôveryhodne, a to znášam veľmi zle. Ak vravím pravdu a ten druhý ma upodozrieva z nekalého úmyslu...
Sprostý strach. Veď človek, ktorého pravda urazí, alebo ju nechce počuť, asi o teba, dievča, nestojí. Ten ťa trápiť nemusí.

Rubrika

Chcela by som žltý pekný pršiplášť, čo vyzerá ako z latexu. S tmavomodrými patentmi na zapínanie. K nemu tmavozelené alebo oranžové alebo červené gumáky.

A páči sa mi meno Rozália a Ester.

2

2 roky. Najkrajšie. Najkrajšie a najťažšie 2 roky môjho života.

Je mi stále záhadou, ako to, že je niekto po mojom boku. Nevedela som si to predstaviť, ako by si mal vyzerať, aký by si bol, aby si dokázal mať rád toto dievča.

Toto dievča je pojašené, stratené, uzavreté, ubolené... No schopné ľúbiť. Z celého srdca. Nielen teba, ale aj zvyšok sveta.
 Keď bolo samé, často mávalo pocit zaľúbenosti, nenamierený k nikomu. Len tak, mávala ním radosť z lásky. Ten pocit malo rado, vzduch jej city nemal šancu zraniť, nemohli sa mu zunovať...

Pohladiť však nedokázal.

Desí ma, že najkrajší pocit, ktorý pri Tebe zažívam, nie je samozrejmý. Pocit pokoja, nájdenia seba samej, zahojenia toho, čo kedysi bolelo.

Michaľany 15.5.2015

Purpurovo modrá
Či konečne ta seba nájdem?
Vábi, no ľaká ma.

Husi krídlami
Čeria mi spomienky.
Krásne a vzdialené

No?

Ako dlho trvá to obdobie zla, kým príde to dobré?

Nejako neodchádza.

https://www.youtube.com/watch?v=CxQfpqPW1Og

Ukáž mi svoje genitálie

Vždy sa mi to zdalo zvláštne, že sa ráno prebúdzam s nejakou pesničkou v hlave. Bez náväznosti na dej snov.

Hudbu mám síce rada, cez deň si kadečo vyspevujem, spievam si operného speváka, potom sa z toho smejem (môj vtip, najlepší vtip).

Ale pri dnešnom návrhu mojej hlavy na skladbu do dňa som si pomyslela, či naozaj nie som nenormálna. 

Show me your genitals,your genitals,show me your genitals, DŽENITELIAAA.

(Opakujem, naozaj nenaväzujú na nič z mojich snov.)

Dva stisky

Jeden poníži, utrápi.
Druhý nevedomky ochráni pred svetom.