utorok 24. marca 2015

Najkrajšia noc života

Stala sa niekedy pred troma rokmi, tuším bolo leto, ale už s chladnými ránami.

S M.J. sme si posedávali pod Špilberkom, isto sme tam nekuli žiadne pikle. Len on trošku, ja som asi jemne pila (opitá som nebola). Cestou dole nás zastavili traja mladí ľudia (boli ale starší od nás o pár rokov) sediaci na lavičke, či sa nemáme chuť len tak rozprávať. Neskôr sa dvaja odpojili a ostal s nami jeden chlapec, právnik, ktorý sa učil od piatich rokov po anglicky od Kanaďanov (to už neviem ako sa stalo, že prečo) - mal neskutočne anglický prízvuk, pritom bol Čech.  

Dostali sme sa na Moravské námestie, tam bolo zopár podivínov, bola už celkom hlboká noc. Ja som zahliadla nejakých cigánov s gitarou, tancovali. Ja som si tak zahundrala pre seba, že jooj ísť si tam s nimi zatancovať. Chlapec (vyzeral na 27) právnik - nazvime si ho trebárs Julián ostal nadšený, že by som šla, že pôjde aj on. M. odmietol, že to nie je pre neho a šiel domov. 

Tak sme sa pridružili. Gitaru vlastnil ujo bezdomovec, s krásnymi očami, pár struniek chýbalo, no melódie ešte zvládla. Julián vedel hrať a spievať, tak si ju požičal. Cigánčiky sa tešili, hneď nás obkolesili a tešili sa, aký sme párik. (Vôbec sme neboli, ale nemohla som ich takto sklamať :) )
Neskôr prebral gitaru mladý cigán, ktorý sa strachoval, že už musí ísť domov, ale ešte nám zahrá dve pesničky. 

Podoprenej s ujom bezdomovcom, vlastníkom gitary, padali mi slzy od najhblšieho dojatia. Ujo plakal tiež. Ten spev a hra cigána..ako keby mi vyrval najhblšie smútky, dávno zabudnuté. Bolo to dokonale krásne. Aj ujo bezdomovec plakal. 

Neskôr sa strhla bitka mladučkého cigánskeho páru, vracajúceho sa z baru domov. Ona vyskakovala, on ju tuším aj udrel. Oddelili sme ich, Julián si vzal na slovo jeho, ja ju. Snažila som sa jej vysvetliť, že sa nesmie nechať biť, že to nie je prirodzené správanie, že sú aj chlapci, čo by ju nikdy neudreli. Z neho nakoniec vyliezli ťažké bôle, čo ho ťažili. Obe mladé duše, na prvý pohľad nevychované a vulgárne, boli tak jemné a utýrané...na druhej strane ich však možno práve toto priťahovalo a takto si to prejavovali, temperament :)
Nejaký ten sa vydral aj zo mňa, keď som si s tou dievčinou výborne zatancovala. Aj sme potlesk zožali!

Ujovi bezdomovcovi sme prispeli 50 korunáčkou, zašiel si do nonstopu. Doniesol si krabicové víno a pomarančovú bublinkovú vodu. Poprosil ma, či mu to nezmiešam, že to on má takto rád... :)

Julián ma odprevádzal na zastávku, na prvú rannú električku. Nestihol si odo mňa vypýtať číslo, tak ku mne priskočil v poslednej chvíli, hoci býval opačným smerom. Pusa na líce, tešila som sa, že som spoznala super človeka, nie potenciálneho frajera. V to ráno mi poslal 2 dlhé smsky, v nich krásne básne. Nikdy viac sa už neozval.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára