Po 100 rokoch príspevok.
Som vydatá žena už takmer 4 mesiace. Aj keď neviem, či sa cítim ako žena; hlavne, vydatá? Srandy.
Nepociťujem nejakú zvláštnu zmenu, každý sa ma na to pýta. Popravde ani neviem čo hovoriť ľuďom.
Teším sa, že sa môžem prechádzať po byte bosá.
Teším sa, že keď vytiahnem tanier z poličky, je čistý.
Teším sa, máme balkón a na ňom si pestujem bylinky. (Skoro všetky mi zhynuli po tom, ako som ich nechala u inej osoby starať sa o nich.)
(A babka pod nami má obrovskú bazalku, ktorú vôbec neoberá, neviem načo. Ale je šikovná pestovateľka aspoň)
Teším sa, že máme veľa vankúšov.
Teším sa, že máme king size bed, ktorá sa mi tajne páčila a J. vykríkol v obchode presne na ňu, že je krásna.
Teším sa, že sme dostali školenie o zuboch a začali používať medzizubné kefky. (aj keď som dostala kriku, prečo som aj jemu nekúpila tú úplne najtenšiu - stále si myslím, že nebolo treba O:-) )
Teším sa, že sme obaja približne rovnako bordelárski. (tak decentne)
Teším sa ránam, keď chodievame časť cesty spolu do práce. Minule sme videli veveričku ako jedla rožok (či čo) pol metra pred nami!
Posledné tri dni sa nám podarilo dokonca spolu raňajkovať. Doteraz sme to nedokázali, vstávali sme 5 minút pred odchodom. Teda J takto, ja aj hodinu, ale stále sa vychystal skôr ako ja. - nepochopiteľné.
(možno aj áno, lebo ja vymýšľam príbehy života po ránach v kúpelni, kedy sa zamyslím a zistím po 5 minútach, že nič nerobím)
Teším sa, že spolu zaspávame. Hovoríme vtipy. Ako pôjde J. namiešať mačičkám v ruji vreštiacim na ulici, do mliečka tabletku na spanie. :3
Teším sa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára