Krv

Keď som ťa videla prvý krát krvácať z nosa,
skoro som umrela.
Lebo si mi pripadal,
že umieraš tiež.

Neumrel si.
Aj keď celá kúpelňa vyzerala,
že sa tam porozrezávalo minimálne 5 ľudí.
Aj to hemofilikov.

Dnes sa toho už až tak nebojím,
krvky z nosíku. (Mojej stále, dúfam, že mi nikdy nepôjde!)
Bojím sa iného.
Preto prúď, nezastav, nezamrzni.

Áno, ty krv, myšlienka, túžba...

A ja v kabáte, trasúc sa.

Nachytanie čerstvého vzduchu na balkóne. Iné sa nestíha - skúškové.

Mrzne, preto sa pozriem, či na konároch veľkého stromu sú jeho tradiční obyvatelia. 

Dnes je tam len jeden. Malý, čierny, učupený drozd. V podrepe. Nehybne. 

Jaj či si len odolný, ty vtáčik jeden!

Peknosť hudby

Dávnejšie som si uvedomila, že keď niekomu pustím hudbu, ktorá sa mi strašne páči, počas toho, ako mu ju púšťam, sa mi zdá nezaujímavá, oničom. Neviem prečo to tak je. Vždy sa zľaknem, že sa mi už navždy prestala páčiť.

Mamka mi dokonca dokázala znechutiť hudbu Jara Filipa. !!! To sa ani nedá veď. Šak on má super.
Predchvíľou sa mi PJ Harvey zdala byť málo zaujímavá už, lebo som ju poslala kamarátovi. No ešte ona nezaujímavá ...

Ale potom si ju (hudbu, ale aj PJ) pustím sama pre seba a znova ju ľúbim. Divný jav. Asi sa cítím nepríjemne, keď tuším, že ju ten druhý neocení tak ako ja a nasmerujem svoje znechutenie voči skladbe.

NIKDY VÁM UŽ NIČ NEPUSTÍM! Hahahhahahaaa. Iba ak by mal niekto taký super hudobný vkus ako ja. To by som zvážila.

Vianočné dni

Tieto Vianoce mám zázračne pomerne kľudné. Prispieva k tomu asi môj dospelejší postoj, že si nechávam v sebe svoje nervy nad vecami, z ktorých ma ide roztrhnúť. Tak je o jedno hundranie a o jeden krik menej. Neopetovanému kriku sa potom nechce pokračovať a je pokoj :)

Dostala som celkom pekné darčeky. Vo veľmi peknej darčekovej taške! Pozerám sa akurát na ňu a ani neviem, prečo sa mi až tak páči, lebo je dosť čačaná.

(Pijem akurát espresso vyrobené v mamkinom kávovari Dolce gusto, s prevareným mliekom v takom tom hliníkovom hrnci čo vreští keď vrie a prisypala som si škoricu. Zbožňujem jej vôňu :3 aj chuť aj všetko. Super je. Káva pomenej, ale to nevadí. Jurčik mi spraví lepšiu, keď budeme spolu, dostal na Vianoce pražičku na kávu :) )

Máme gigantický vianočný stromček. Ľúbim ho. Aj babke (tej, po ktorej sa podobám na Brežneva) sme boli vyzdobiť stromček. Babka je malinká, s čiernymi smiacimi sa očami. Veľmi rada maškrtí a má najlepší humor sveta - ticho zahundre srandu bez smiechu a ja sa až splačem od rehotu. Dali sme jej na stromček veľa saloniek, tak sa tešila, že bude mať na čo chodiť. (Na druhý deň jej ocko povedal, že by mala schudnúť a strašne sa urazila, že veď nie je najtučnejšia na svete :D Strašne mi je ľúto, že som pri tom nebola, lebo to muselo byť na ZOŠIKAŇE :D)

Babka mi rozprávala, aký som bola bitang. Aj z toho som sa smiala strašne. Z tých príhod som asi fakt bola - dobrodružne som jej utekala a vždy keď ma už išla na ulici chytiŤ, s rehotom som vyštartovala ďalej. Raz pri úteku som vbehla do nejakého obchodu a skryla sa za plachtu nejakú. Nevedela ma nájsť. Mala som asi 4 roky.

25.12. mi bolo celý deň do smiechu, rehotala som sa z hoc čoho. Ale strašne, ani som nevedela prestať miestami. Nenormálniem niekedy. Ale, smiať sa dobre je.

Bez hanby najmenšej - zbožňujem darčeky. A keď ma chce niekto obdarovať, tak mu nebránim. Šak asi to aj jeho teší, že mi niečo daruje. Asi som neskromná a hrozná. Jój. (Ešte nejaké dostanem, jemine, ako sa teším :D) O:-)

Back to black s radosťou spievané

Zle mi z sveta.
Zle mi z konca Amy Winehouse.
Zle mi. Ah.

Musela si mať v sebe tak strašne veľa smútku, že sa až trasiem a je mi nepríjemne. Škriabe ma koža.
Nikdy v živote nedokážem pochopiť, ako Ťa mohli nechať stáť tam, utýranú, nepochopenú, plnú lásky, prostej inteligencie, prirodzene talentovanú. Nechali to všetko zničiť s tak odpornou gráciou.
PREČO.

Bye little jewish girl. I´m so sorry. You can´t imagine how much.

https://www.youtube.com/watch?v=_gmZTAt1lls

Muž! Ženu.

Silná schránka, no pominuteľná.
Silné vnútro, no krehké.

                    ...

Pokiaľ na zemi si, vezmi a obijmi vnútro.
Zahaľ ho, potrebuje ťa.
Nežne, bo pamätá a puká ľahko.
Ale!
Ak naplno vypučané je...
Nauč sa od neho to, čo ťa spraví večným.
Áno, Ty. Ty, muž.

Občas aj dobre.

Nasadnem na bicyklík, malý oranžový. Dočiahnem nohami na zem, to je pre mňa nesmierne dôležité, keďže mávam strachy, že padnem.

Je otrasne horúco, no keď vyrazíme, vetrík mi začne viať sukňou šiat. Občas sa zahanbím, vyletia až neslušne vysoko. V meste sa to nehodí, kde aký ujo a teta by sa mohli nepekne pozrieť.
Vychádzame však z oblasti pešej zóny, bližšie k moru, ono vonia a ja nechávam viať sukničku už ako chce ...

Jazdím rýchlo, od radosti si občas vykríknem, som na výlete, na slobode, na vôni, na kráse.
Je mi pokojne, mám chuť zotrvať v tomto rozpoložení navždy.
Šaty mi vejú a ja ľúbim. Len tak, celým telom a dušou, milujem bezhranične a bezcieľne.

(Pocity z leta, Trieste 2015)