Pamätáme si len dve, ostatné sa Zuzke zmazali, lebo sa jej pokazil počítač, kam si ich ukladala.
"Dziga ma do rici cigan."
"Angličan sere po latrinoch lajna."
(Autorkou som ja a sama som zo seba prekvapená.)
štvrtok 10. novembra 2016
streda 9. novembra 2016
Deviateho jedenásty
Je pre mňa zaujímavé, ako počuť v ženskom smiechu to, že daná žena nie je príliš bystrá. U chlapov som to zatiaľ nespozorovala, len ženy sa hneď prejavili. (Ako aj práve teraz jedna neznáma za mojimi dverami)
Ja som pár ľuďom už liezla za život na nervy svojím rehotom. Mám ho divný, uznávam, ale ja sa dokážem ešte aj na mojom smiechu smiať.
Pamätám si, že keď som bola mladšia, tak som podvedome preberala druhy smiechov od ľudí okolo mňa, ktorý ho mali nejakým spôsobom výrazne odlišný od iných.
Môj súčasný rehot je zmesou smiechu Richarda S. a Paľa R. Paľo už ani netuší, že existujem. Kedysi bol do mňa zaľúbený veľmi. Bolo to úsmevno-milé, bol mladší ako ja, veľmi veľký zbojník. Ale voči mne sa správal vždy slušne. Ľúbil ma aj jeho brat. Ten ma neznáša. No nič, snáď sa majú obaja dobre. :-)
V súčasnej dobe svoj rehot príliš neprejavujem, ale minule som sa po práci utrhla z reťaze a pustila si na youtube malého cigána, ktorého uniesol satan a potom cigánku, ktorá vynašla moju obľúbenú vetu HEJ JEM PSOCH! teraz varim... :-))) a už to išlo. Odvtedy ma vždy kolega prosí, keď okolo mňa prejde: "jankoo, zasměj se!". Mám fanúšika :-) asi padol na hlavu.
Dnes som umyla na našom byte wcko, ktoré sa začínalo podobať na to z Trainspottingu. No čo, chlapi radi ošikujú všetko naokolo asi. Ktovie, možno keby mám penis, tiež mi príde vtipné jazdiť s ním po mise do kruhu pri čúraní. Takže mám aj kúsok pochopenia. Ale len kúsok.
Mám dobrú budúcu švagrinú. Je múdra a je v nej toľko lásky, až nerozumiem, ako môže také stvorenie existovať. Hlavne v takom obrovskom kontraste k ľuďom, ktorí sa okolo mňa pohybujú (a ktorí dnes volili...)
Nie je to tu preto, že si to asi prečítaš. Je to tu preto, že je to pre mňa jedna z najdôležitejších vecí za posledných pár dní, ktoré som pocítila a ktoré mi pomohli.
Ja som pár ľuďom už liezla za život na nervy svojím rehotom. Mám ho divný, uznávam, ale ja sa dokážem ešte aj na mojom smiechu smiať.
Pamätám si, že keď som bola mladšia, tak som podvedome preberala druhy smiechov od ľudí okolo mňa, ktorý ho mali nejakým spôsobom výrazne odlišný od iných.
Môj súčasný rehot je zmesou smiechu Richarda S. a Paľa R. Paľo už ani netuší, že existujem. Kedysi bol do mňa zaľúbený veľmi. Bolo to úsmevno-milé, bol mladší ako ja, veľmi veľký zbojník. Ale voči mne sa správal vždy slušne. Ľúbil ma aj jeho brat. Ten ma neznáša. No nič, snáď sa majú obaja dobre. :-)
V súčasnej dobe svoj rehot príliš neprejavujem, ale minule som sa po práci utrhla z reťaze a pustila si na youtube malého cigána, ktorého uniesol satan a potom cigánku, ktorá vynašla moju obľúbenú vetu HEJ JEM PSOCH! teraz varim... :-))) a už to išlo. Odvtedy ma vždy kolega prosí, keď okolo mňa prejde: "jankoo, zasměj se!". Mám fanúšika :-) asi padol na hlavu.
Dnes som umyla na našom byte wcko, ktoré sa začínalo podobať na to z Trainspottingu. No čo, chlapi radi ošikujú všetko naokolo asi. Ktovie, možno keby mám penis, tiež mi príde vtipné jazdiť s ním po mise do kruhu pri čúraní. Takže mám aj kúsok pochopenia. Ale len kúsok.
Mám dobrú budúcu švagrinú. Je múdra a je v nej toľko lásky, až nerozumiem, ako môže také stvorenie existovať. Hlavne v takom obrovskom kontraste k ľuďom, ktorí sa okolo mňa pohybujú (a ktorí dnes volili...)
Nie je to tu preto, že si to asi prečítaš. Je to tu preto, že je to pre mňa jedna z najdôležitejších vecí za posledných pár dní, ktoré som pocítila a ktoré mi pomohli.
sobota 5. novembra 2016
štvrtok 22. septembra 2016
Mikro petrlažán*
Michal ma včera povzbudil do nového príspevku na blogu.
Keď mi napísal, nech niečím prispejem, zamyslela som sa, či mám tak nevýrazný alebo nenasierajúci ma život, že až tak neprispievam. Nie, skôr som dostala opäť priestor na zverovanie sa reálnej osobe a zabudla na toto tu čudo. Ale!
Som chorá a poprosila som dnes J., nech mi nakúpi zeleninu a kuracie krídla na kuraciu polievku. Strašne sa na ňu teším, aj keď necítim ani najmenšiu chuť.
Z obchodu mi zavolal, že majú iba gigantické zelery, či mi má brať aj taký, nakoniec sme sa dohodli na vopred nakrájanej polievkovej zmesi v krabičke.
Keď mi ju doniesol, v sáčku mal navyše malinký petržlen. Bol tak malý, že pri pokladni ho nebrala ani váha, z čoho bola pani predavačka nešťastná.
Neskutočne milý zadarmo petržlen :-)
Dnes som sa rozhodla, že si mesiac nevydžabnem nič na tvári. Iba keby tam mám niečo strašne rušivé, čo by priťahovalo pozornosť.
(* zaznačnujem si, keby si po rokoch nespomeniem na tento obrat, ktorý ma rozosmieva - petržlen v talianskej slovenčine kuchára Massima)
Keď mi napísal, nech niečím prispejem, zamyslela som sa, či mám tak nevýrazný alebo nenasierajúci ma život, že až tak neprispievam. Nie, skôr som dostala opäť priestor na zverovanie sa reálnej osobe a zabudla na toto tu čudo. Ale!
Som chorá a poprosila som dnes J., nech mi nakúpi zeleninu a kuracie krídla na kuraciu polievku. Strašne sa na ňu teším, aj keď necítim ani najmenšiu chuť.
Z obchodu mi zavolal, že majú iba gigantické zelery, či mi má brať aj taký, nakoniec sme sa dohodli na vopred nakrájanej polievkovej zmesi v krabičke.
Keď mi ju doniesol, v sáčku mal navyše malinký petržlen. Bol tak malý, že pri pokladni ho nebrala ani váha, z čoho bola pani predavačka nešťastná.
Neskutočne milý zadarmo petržlen :-)
Dnes som sa rozhodla, že si mesiac nevydžabnem nič na tvári. Iba keby tam mám niečo strašne rušivé, čo by priťahovalo pozornosť.
(* zaznačnujem si, keby si po rokoch nespomeniem na tento obrat, ktorý ma rozosmieva - petržlen v talianskej slovenčine kuchára Massima)
sobota 20. augusta 2016
Nebyť
Včera mi bolo povedané, že som sebecká, lebo by som chcela mať už konečne pokoj (po náročnom období, okolnostiach, bývaní s kde kým, často absolútne bordelárskym, po živote v rodine nie veľmi vydarenej... )
lebo aj ostatní sa trápia, nielen ja.
Niekedy sa mi chce nebyť. Nie zomrieť, ale vôbec nezapočať existenciu. Snáď aj toto nie je sebecké.
lebo aj ostatní sa trápia, nielen ja.
Niekedy sa mi chce nebyť. Nie zomrieť, ale vôbec nezapočať existenciu. Snáď aj toto nie je sebecké.
nedeľa 14. augusta 2016
Pubertálne nadávky
Na mori sa strhla desivá búrka. Skryli sme sa do šatní, ktoré však mali len malú strechu, takže pred nami sme mali šíre more a do neho šľahajúce blesky.
Miestami ma aj myklo, tak zahrmelo a na nohy nám špliechal dážď. Krásne to bolo.
Nechcelo sa nám však potom už čakaŤ, kým úplne prestane pršať. Tak, že ideme, veď už len kropí.
UHM!
Lialo ako z krhly, ale aspoň už nehrmelo. Tak sme uháňali bicyklami asi 15 minút, ľudia boli po cetsách a chodníkoch len výnimočne.
Neviem komu, ale niekomu z nás (Veronika, ja, Jur - aj Luboš šiel, ale ten sa hral na slušného) napadla najlepšia myšlienka dňa.
Vrieskať nadávky na celé hrdlo, aj tak nikto nerozumie.
Každý okrem Ľuboša dal zo dve ustálené spojenia. Jedno z mojich bolo pojebaný kokot.
Aj nadávka poteší, keď si ju poviete nahlas raz do roka. Čo tak ešte vrešťať na plné hrdlo. Pomedzi ľudí. Čo nič nerozumejú. HA.
(Minulý rok nás (mňa a J.) viezol v aute taliansky manželský pár, ktorý nevedel ani slovo po slovensky.
"má na hlave obrovské ošťaté hovno" - náramne nás to zabávalo.. :3 )
Trieste, 2016
Miestami ma aj myklo, tak zahrmelo a na nohy nám špliechal dážď. Krásne to bolo.
Nechcelo sa nám však potom už čakaŤ, kým úplne prestane pršať. Tak, že ideme, veď už len kropí.
UHM!
Lialo ako z krhly, ale aspoň už nehrmelo. Tak sme uháňali bicyklami asi 15 minút, ľudia boli po cetsách a chodníkoch len výnimočne.
Neviem komu, ale niekomu z nás (Veronika, ja, Jur - aj Luboš šiel, ale ten sa hral na slušného) napadla najlepšia myšlienka dňa.
Vrieskať nadávky na celé hrdlo, aj tak nikto nerozumie.
Každý okrem Ľuboša dal zo dve ustálené spojenia. Jedno z mojich bolo pojebaný kokot.
Aj nadávka poteší, keď si ju poviete nahlas raz do roka. Čo tak ešte vrešťať na plné hrdlo. Pomedzi ľudí. Čo nič nerozumejú. HA.
(Minulý rok nás (mňa a J.) viezol v aute taliansky manželský pár, ktorý nevedel ani slovo po slovensky.
"má na hlave obrovské ošťaté hovno" - náramne nás to zabávalo.. :3 )
Trieste, 2016
streda 10. augusta 2016
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)