utorok 24. januára 2017

HPP

Od včera som pracujúca. Zatiaľ je to tam fajn, lebo si len čítam manuály. Mám už 40 minút nadčasu.

Ale zajtra už asi budem robiť niečo praktické. Práca s drahými produktmi. Začínam mať nepríjemný pocit, že tam nechcem ísť a nezvládnem tam nič.
Tentokrát to nevzdám a nezutekám.

Vyďaržaj J! (či jako to je... )

pondelok 23. januára 2017

Underground undergroundov

Prvý rok na výške som mala naozaj študentský.

Kamarátila som sa chvíľu s chlapcom, ktorý bol ten typ umelca, že mu takmer nie je rozumieť, ale aj tak je tak príťažlivo zaujímavý. Púšťali sme si koncert Led Zeppelin na 11. poschodí intráku v učebni.
Jeden večer sme pozerali neviem čo u neho v izbe, kedy som sa dozvedela, že nemá internet, lebo sa mu zaň nechcelo platiť. Tak sme si smskovali.

Zobral ma raz na koncert na Cejl. Skoro som sa zosrala od strachu v tej oblasti.

Koncert bol v práčovni pod zemou, prešuchli sme sa cez rad práčok a dostali sa do veľkej "pivnice". Bolo tam asi 30 ľudí.

Interpréti boli väčšinou bosí a prednášali dramaticky poéziu(ktorá mala trochu jemný tón, nedalo sa to ale nazvať spevom) do super živej hudby. Občas až kričali a ja som mala zimomriavky a išla som vybuchnúť, aké super sa okolo mňa deje. Bolo tam modré svetlo a o tej miestnosti nevedel podľa mňa nikto na svete okrem tých, čo tam akurát boli. A tak to malo byť.

Boli tam aj drogy. Ale mimo mňa a kamoša. On len fajčil a na nohách mal super hnedé kožené topánky na šnúrky, za 60 korún zo sekáču. Na sebe červenooranžový rozťahaný sveter.
Ja som mala v ušiach náušnice od K., v tvare červených úst so zubmi. Veľmi sa mu páčili, tuším aj tej fejk barmanke (hygiena ani nechýrovala o tom, že sa tam predávajú nejaké nápoje). Stratila som tam jednu, snáď spravila niekomu radosť.

(Raz som mu povedala, že smrdieva potom. Na pozeraní koncertu Led Zeppelin mi dal ovoňať potom predlaktie, či je to už lepšie. Mal na sebe napleskanú nejakú vôňu... hahaha. Bol to len kamoš s peknými očami, takže mi na tom až tak nezáležalo :) )

piatok 20. januára 2017

Rozchod 2014

Po 10 mesiacoch chodenia s J. sme sa rozišli. Behala mu po hlave M. a ja som to už nedokázala zniesť, tak som to ukončila. 

2 týždne rozchodu. Postupne mi odumieralo vnútro, chcelo sa mi zvracať, nežiť, vyškrabať si zo seba všetko, zabudnúť. Strašne veľa som spávala, aby som nemusela myslieť. 

A keď som nespala, tak som plakala. Nevedela som prestať, nechápem odkiaľ toľko sĺz dokázalo ...
Cítila som naničhodnosť, smútok. Ten postupne prechádzal do totálnej prázdnoty. V nej sa začala tvoriť chuť, aby to cítil aj on. Táto chuť si nezaslúži pochvalu, viem. 

Nebol to smútok pubertiačky, ktorá zažije ešte 10 lások podobnej tej, ktorá ju práve sklamala.
(aj taký som zažila)
Mňa bolelo reálne srdce. Možno by sa mi kdekto vysmial...

Ja už lepšiu lásku nezažijem. Som rada, že som mu vtedy po 2 týždňoch večer spravila odporný výstup plný pohŕdania a nenávisti, za ktorý by som si v kľudnom stave vylepila facku. Ráno sme si spomenuli, že sa máme radi. 


štvrtok 10. novembra 2016

Perly vzniknuté pri bývaní so Zužou

Pamätáme si len dve, ostatné sa Zuzke zmazali, lebo sa jej pokazil počítač, kam si ich ukladala.

"Dziga ma do rici cigan."
"Angličan sere po latrinoch lajna."

(Autorkou som ja a sama som zo seba prekvapená.)


streda 9. novembra 2016

Deviateho jedenásty

Je pre mňa zaujímavé, ako počuť v ženskom smiechu to, že daná žena nie je príliš bystrá. U chlapov som to zatiaľ nespozorovala, len ženy sa hneď prejavili. (Ako aj práve teraz jedna neznáma za mojimi dverami)

Ja som pár ľuďom už liezla za život na nervy svojím rehotom. Mám ho divný, uznávam, ale ja sa dokážem ešte aj na mojom smiechu smiať.
Pamätám si, že keď som bola mladšia, tak som podvedome preberala druhy smiechov od ľudí okolo mňa, ktorý ho mali nejakým spôsobom výrazne odlišný od iných.

Môj súčasný rehot je zmesou smiechu Richarda S. a Paľa R. Paľo už ani netuší, že existujem. Kedysi bol do mňa zaľúbený veľmi. Bolo to úsmevno-milé, bol mladší ako ja, veľmi veľký zbojník. Ale voči mne sa správal vždy slušne. Ľúbil ma aj jeho brat. Ten ma neznáša. No nič, snáď sa majú obaja dobre. :-)

V súčasnej dobe svoj rehot príliš neprejavujem, ale minule som sa po práci utrhla z reťaze a pustila si na youtube malého cigána, ktorého uniesol satan a potom cigánku, ktorá vynašla moju obľúbenú vetu HEJ JEM PSOCH! teraz varim... :-))) a už to išlo. Odvtedy ma vždy kolega prosí, keď okolo mňa prejde: "jankoo, zasměj se!". Mám fanúšika :-) asi padol na hlavu.

Dnes som umyla na našom byte wcko, ktoré sa začínalo podobať na to z Trainspottingu. No čo, chlapi radi ošikujú všetko naokolo asi. Ktovie, možno keby mám penis, tiež mi príde vtipné jazdiť s ním po mise do kruhu pri čúraní. Takže mám aj kúsok pochopenia. Ale len kúsok.

Mám dobrú budúcu švagrinú. Je múdra a je v nej toľko lásky, až nerozumiem, ako môže také stvorenie existovať. Hlavne v takom obrovskom kontraste k ľuďom, ktorí sa okolo mňa pohybujú (a ktorí dnes volili...)
Nie je to tu preto, že si to asi prečítaš. Je to tu preto, že je to pre mňa jedna z najdôležitejších vecí za posledných pár dní, ktoré som pocítila a ktoré mi pomohli.



sobota 5. novembra 2016

štvrtok 22. septembra 2016

Mikro petrlažán*

Michal ma včera povzbudil do nového príspevku na blogu.

Keď mi napísal, nech niečím prispejem, zamyslela som sa, či mám tak nevýrazný alebo nenasierajúci ma život, že až tak neprispievam. Nie, skôr som dostala opäť priestor na zverovanie sa reálnej osobe a zabudla na toto tu čudo. Ale!

Som chorá a poprosila som dnes J., nech mi nakúpi zeleninu a kuracie krídla na kuraciu polievku. Strašne sa na ňu teším, aj keď necítim ani najmenšiu chuť.
Z obchodu mi zavolal, že majú iba gigantické zelery, či mi má brať aj taký, nakoniec sme sa dohodli na vopred nakrájanej polievkovej zmesi v krabičke.
Keď mi ju doniesol, v sáčku mal navyše malinký petržlen. Bol tak malý, že pri pokladni ho nebrala ani váha, z čoho bola pani predavačka nešťastná.
Neskutočne milý zadarmo petržlen :-)

Dnes som sa rozhodla, že si mesiac nevydžabnem nič na tvári. Iba keby tam mám niečo strašne rušivé, čo by priťahovalo pozornosť.

(* zaznačnujem si, keby si po rokoch nespomeniem na tento obrat, ktorý ma rozosmieva - petržlen v talianskej slovenčine kuchára Massima)